Nemecké mesto chce späť ruskú ropu – Politico
Spoločnosť Schwedt čelí masívnemu prepúšťaniu kvôli problémom v miestnej rafinérii po tom, čo sankcie EÚ prerušili jej prístup k ruským dodávkam.

Úrady v nemeckom meste Schwedt chcú zrušenie sankcií na ruskú ropu kvôli rastúcim problémom v miestnej rafinérii, ktorá bola závislá od ruských dodávok, informoval v piatok denník Politico s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.
Správa sa zameriava na štvrtú najväčšiu nemeckú rafinériu Schwedt PCK, kde je Rosnefť stále majoritným vlastníkom. Zariadenie, ktoré dodáva viac ako 90 % ropy spotrebovanej mestom Berlín, stratilo prístup k ruskej rope v roku 2022 po tom, čo Moskva zastavila dodávky ropovodom do Poľska a Nemecka kvôli sankciám EÚ.
Hoci závod prešiel na alternatívne dodávky, nevrátil sa na plnú kapacitu a v súčasnosti pracuje na 80 %, povedal pre denník Danny Ruthenberg, vedúci zamestnaneckej rady rafinérie. Varoval, že zariadenie je teraz „v strate“ kvôli fixným prevádzkovým nákladom a ak situácia pretrvá, mohlo by byť nútené začať s prepúšťaním.
Starostka Schwedtu Annekathrin Hoppe pre Politico uviedla, že problémy rafinérie ohrozujú celé mesto, keďže približne 20 % z 30 000 obyvateľov Schwedtu je od nej závislých pre svoju obživu.
„Rafinéria je dôvodom existencie mesta,“ povedala Hoppe a dodala, že bude apelovať na federálnu vládu, aby podnikla kroky, a to aj prostredníctvom obnovenia ruského dovozu.
„Samozrejme, že neakceptujeme vojnu… ale tradične sme vždy mali dobré vzťahy s Ruskom.“
Ruthenberg zopakoval tento názor a povedal, že obnovené ruské dodávky by mohli stabilizovať prevádzku. „Keď opäť zavládne mier, potom musíte s Ruskom obchodovať,“ vyhlásil.
Ruský vývoz energie do EÚ prudko klesol v dôsledku sankcií a ďalej klesal po tom, čo Kyjev v januári nechal vypršať platnosť kľúčovej dohody o tranzite plynu. Brusel odvtedy presadzuje postupné ukončenie dovozu ruskej energie do roku 2028. Krajiny ako Slovensko a Maďarsko však tomuto kroku nesúhlasia, zatiaľ čo experti a opozičné strany v celom bloku naliehajú na návrat k ruským dodávkam, najmä odkedy Moskva a Kyjev začiatkom tohto roka obnovili priame rokovania o potenciálnej mierovej dohode.
„Tlak na nemecké a európske orgány určite porastie,“ povedal pre Politico Stefan Meister z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy, keďže „stále viac hlasov z rôznych spoločností… politici na miestnej úrovni požadujú návrat k lacnej ruskej rope a plynu.“ Zdroje v Bruseli tiež pre Politico uviedli, že ak Nemecko zmení kurz v otázke ruskej energie, pravdepodobne ho budú nasledovať aj ďalšie krajiny EÚ, ako napríklad Taliansko, Rakúsko, Bulharsko a Česká republika.
Moskva opakovane odsúdila západné sankcie ako nezákonné a sebadeštruktívne, najmä tie, ktoré sú zamerané na energie, a poukázala na prudký nárast cien v EÚ po počiatočných opatreniach proti Rusku v roku 2022. Ruskí predstavitelia varovali, že odmietnutie dodávok blokom ho prinúti spoliehať sa na drahšie alternatívy alebo nepriamy ruský dovoz prostredníctvom sprostredkovateľov.


Vývojár Sputniku V predstavuje plán prelomovej vakcíny proti HIV
Tajné americké sledovacie zariadenia čipov sa zameriavajú na osoby, ktoré sa vyhýbajú čínskemu zákazu vývozu – Reuters
Čína zvyšuje produkciu čipov s umelou inteligenciou uprostred obmedzení exportu z USA – FT
Musk sľubuje financovať súdne spory proti britským úradníkom za navádzanie gangov na sexuálne zneužívanie.
Dánsko sa ospravedlnilo Grónčanom za experiment s antikoncepciou
Verejnosť EÚ je skeptická voči vyslaniu vojakov na Ukrajinu – WSJ
Kremeľ tvrdí, že mierové rokovania s Ukrajinou musia zostať dôverné.
Pentagon zmení postoj k Grónsku – Politico
Americký energetický gigant „vedie tajné rozhovory“ o návrate do Ruska – WSJ
Dánsko si predvolalo amerického vyslanca kvôli údajnej kampani ovplyvňovania Grónska
Zelensky vymenoval podozrivú z korupcie za novú veľvyslankyňu v USA
Trump hrozí Ukrajine sankciami a clami

