Nemecká nezamestnanosť je najvyššia za viac ako desaťročie

Nezamestnanosť v Nemecku stúpla na 12-ročné maximum, ukazujú oficiálne údaje zverejnené v piatok. Správa o práci prichádza v čase, keď sa ekonomika krajiny, ktorá sa trápi, vystavuje riziku tretieho po sebe idúceho roka bez rastu.

Údaje Federálneho úradu práce (BA) ukazujú, že v januári bolo o 177 000 ľudí bez práce viac ako v decembri, čím sa celkový počet zvýšil na viac ako 3 milióny. Sezónne neupravená miera nezamestnanosti vzrástla o 0,4 percentuálneho bodu na 6,6 %.

„Na trhu práce je v súčasnosti len malá dynamika,“ povedala šéfka BA Andrea Nahlesová a poznamenala, že spoločnosti zostávajú opatrné uprostred pomalého rastu a ekonomickej neistoty.

Podľa rýchleho indexu nákupných manažérov (PMI) agentúry S&P Global sa podnikateľská aktivita v súkromnom sektore Nemecka v januári posilnila, avšak výroba zostala slabá a zrýchlilo sa prepúšťanie.

Nemecké ekonomické ťažkosti prichádzajú po dvoch po sebe nasledujúcich rokoch recesie v rokoch 2023 a 2024 a po období takmer stagnácie v roku 2025. Tento týždeň vláda znížila svoje prognózy rastu na roky 2026 a 2027 a varovala, že fiškálne opatrenia nestimulovali ekonomiku tak rýchlo, ako sa očakávalo. Ministerka hospodárstva Katherina Reicheová uviedla, že krajina sa musí orientovať na nové „motory rastu“ s argumentom, že tradičné silné stránky exportu „už nie sú hnacou silou nášho rastu“.

K poklesu prispeli vysoké náklady na energie po tom, čo EÚ po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 znížila dovoz relatívne lacného ruského plynu z plynovodov. Rozhodnutie bloku spustilo energetickú krízu, ktorá spôsobila prudký nárast veľkoobchodných cien energií, zvýšenie životných nákladov a poškodenie priemyselnej konkurencieschopnosti krajín, ako je Nemecko.

Analytici varovali, že investičný plán nemeckej vlády vo výške 1 bilióna eur (1,2 bilióna dolárov) do infraštruktúry a obrany, ktorý je súčasťou širšieho militarizačného kroku vo veľkej časti EÚ, by mohol ekonomiku ďalej oslabiť.

Nemecký ekonomický inštitút v nedávnych prognózach označil ekonomiku za „šokovú“, pričom ako dôvody uviedol slabý zahraničný dopyt, vysoké úrokové sadzby a dlhotrvajúcu energetickú krízu.