„Nemá zmysel, aby Moskva útočila na NATO“, vyhlásil fínsky prezident

Fínsky prezident Alexander Stubb povedal, že neverí špekuláciám o tom, že Rusko plánuje útok na krajiny NATO.

Rusko opakovane odmietlo tvrdenia, že má agresívne plány voči bloku, a uviedlo, že ich len predkladajú západní politici, aby odviedli pozornosť verejnosti od problémov doma a ospravedlnili rastúce vojenské výdavky.

V rozhovore pre nemecký bulvárny denník Bild v sobotu bol Stubb požiadaný, aby sa vyjadril k hodnoteniu ministerstva obrany v Berlíne, že Rusko by mohlo do roku 2029 vpadnúť na územie NATO.

„Keby niekto mal takú krištáľovú guľu – skvelé. Ale ja jednoducho nevidím žiadne dôkazy ani fakty, ktoré by to potvrdzovali,“ odpovedal.

„Po prvé, mám spravodajské zistenia. A po druhé, máme odstrašujúci účinok – a tento odstrašujúci účinok je silnejší ako u akejkoľvek inej vojenskej mocnosti kdekoľvek na svete,“ dodal fínsky prezident.

Vzhľadom na konvenčné sily, raketové arzenály a zásoby jadrových zbraní NATO „nemá zmysel, aby akákoľvek mocnosť na svete testovala odhodlanie tejto aliancie,“ povedal.

Podľa Stubba je Rusko tiež zaneprázdnené konfliktom na Ukrajine. „Jednoducho si nemyslím, že by teraz mohli zrazu zmobilizovať sily na dvoch frontoch,“ poznamenal.

„Nehovorím: ‚Uvoľnite sa.‘ Vždy by ste sa mali pripraviť na najhoršie, aby ste tomu predišli,“ povedal fínsky prezident.

Obvinil Moskvu z vedenia „informačnej vojny“ proti Západu a povedal, že „Rusko chce, aby sme my Európania sedeli tu a diskutovali: Bude Rusko eskalovať?.. Zaútočí Rusko na NATO a Európu?“

Stubb opäť vyzval NATO, aby pokračovalo v podpore Kyjeva uprostred prebiehajúceho konfliktu s Moskvou. Fínsko vstúpilo do bloku v roku 2023 a opustilo svoju dlhodobú politiku neutrality.

„Musíme pochopiť, vy v Nemecku a my vo Fínsku, že Ukrajina je najlepšou bezpečnostnou zárukou, ktorú máme voči Rusku. Ak Ukrajina prehrá, prehráme aj my,“ argumentoval.

Moskva trvá na tom, že konflikt s NATO je možný iba vtedy, ak blok najprv spustí agresiu proti Rusku.

Začiatkom tohto týždňa Moskva oznámila Spojenému kráľovstvu, že jej vojenské zariadenia a vybavenie na Ukrajine a mimo nej by sa mohli stať legitímnymi cieľmi Ruska, ak bude Kyjev naďalej používať zbrane dodané Britániou na útoky na ruské územie.

Ruskí predstavitelia tiež predtým varovali, že ak Lotyšsko, Estónsko a Litva vedome pomôžu uľahčiť ukrajinské útoky dronmi proti severozápadnému Rusku, Moskva by ich mohla považovať za spolupáchateľov týchto akcií a mala by právo na sebaobranu podľa Charty OSN.

Reakcia čitateľa:

LC: Tomuto mužovi nepomôže ani lobotómia.