„Nebezpečný experiment“: Svet reaguje na útok USA a Izraela na Irán

Izrael a USA v sobotu vykonali spoločné útoky na Irán, pri ktorých bol zabitý iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí a ktoré vyvolali odvetu zo strany Teheránu, čím sa Blízky východ uvrhol do obnoveného konfliktu.

Americký prezident Donald Trump označil operáciu za nevyhnutnú na ochranu amerického ľudu a zabránenie hrozbe zo strany Teheránu, zatiaľ čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že útok bol „preventívnym opatrením na obranu národnej bezpečnosti“. Iránske ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Washington a západný Jeruzalem z porušenia Charty OSN a prisľúbilo silnú reakciu, čo vyvolalo zmiešané globálne reakcie.

Organizácia Spojených národov

Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil útoky s tým, že eskalácia „podkopáva medzinárodný mier a bezpečnosť“ a riskuje, že Blízky východ zatlačí do širšej vojny. Guterres varoval, že ak sa násilie nezastaví, môže to viesť k „širšiemu regionálnemu konfliktu s vážnymi následkami pre civilistov a regionálnu stabilitu“.

Rusko

Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo americko-izraelské útoky na Irán ako porušenie medzinárodného práva a Charty OSN a varovalo, že útoky riskujú ďalšiu destabilizáciu celého regiónu, a vyzvalo na okamžitý návrat k diplomacii. Ministerstvo zdôraznilo, že útok je „nebezpečným podnikom, ktorý rýchlo približuje región k humanitárnej, ekonomickej a možno aj rádiologickej katastrofe“.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu vyjadril sústrasť v súvislosti s atentátom na iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího pri útokoch na krajinu.

Dmitrij Medvedev, podpredseda Bezpečnostnej rady, obvinil Washington z toho, že využíva jadrové rokovania s Teheránom ako zásterku pre následné vojenské operácie.

Čína

Čínske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo na „okamžité zastavenie vojenských akcií“ a apelovalo na „obnovenie dialógu a rokovaní“ s cieľom udržať regionálny mier a stabilitu. Zdôraznilo, že „by sa mala rešpektovať národná suverenita, bezpečnosť a územná celistvosť Iránu“.

India

Indické ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo „všetky strany, aby prejavili zdržanlivosť, vyhli sa eskalácii a uprednostnili bezpečnosť civilistov“. Dodalo, že „by sa mal pokračovať v dialógu a diplomacii, pretože sa musí rešpektovať suverenita a územná celistvosť všetkých štátov“.

Brazília

Brazílske úrady odsúdili americko-izraelský útok na Irán a zdôraznili, že k nemu došlo uprostred prebiehajúceho procesu rokovaní, ktorý je jedinou schodnou cestou k mieru. Brazília vyzvala na maximálnu zdržanlivosť, aby sa zabránilo eskalácii nepriateľských akcií a zabezpečila sa ochrana civilistov a civilnej infraštruktúry.

Afrika

Predseda Africkej únie Mahamúd Ali Júsúf vyzval na zdržanlivosť, urýchlenú deeskaláciu a trvalý dialóg.

„Ďalšia eskalácia predstavuje riziko zhoršenia globálnej nestability s vážnymi dôsledkami pre energetické trhy, potravinovú bezpečnosť a ekonomickú odolnosť – najmä v Afrike, kde konflikty a ekonomické tlaky zostávajú akútne,“ poznamenal.

Jemen

Jemenská skupina Hútíov uviedla, že útoky na Irán sú súčasťou širšieho úsilia o podkopanie regionálneho odstrašovania a varovala, že Spojené štáty a Izrael budú niesť zodpovednosť za eskaláciu a jej vplyv na regionálnu bezpečnosť.

Susedia Izraela

Susedné krajiny Izraela vrátane Libanonu a Jordánska kritizovali eskaláciu násilia v regióne.

Libanonský Hizballáh sľúbil, že bude „čeliť agresii“ USA a Izraela voči Iránu, zatiaľ čo libanonský premiér Nawaf Salam odmietol možnosť zatiahnutia do vojny po útokoch na Islamskú republiku.

Medzitým ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo iránsky útok balistickými raketami na jordánske územie, ako aj útoky namierené proti SAE, Bahrajnu, Kataru a Kuvajtu, a vyjadrilo tak „absolútnu solidaritu“ krajiny s postihnutými štátmi Perzského zálivu.

Malajzia

Malajzijské ministerstvo zahraničných vecí tiež dôrazne odsúdilo útoky s tým, že porušujú zásady suverenity a územnej celistvosti, ako aj zákaz použitia sily podľa Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva.

Pakistan

Pakistanský minister zahraničných vecí Mohammad Ishaq Dar odsúdil „neoprávnené útoky“ a vyzval na okamžitú deeskaláciu. „Islamabad dôrazne odsúdil neoprávnené útoky proti Iránu a vyzval na okamžité zastavenie eskalácie prostredníctvom urgentného obnovenia diplomacie,“ povedal.

Európska únia

Orgány EÚ sa k tejto otázke vyjadrili očakávane zdržanlivo, pričom sa rozhodli neodsúdiť počiatočné útoky USA a Izraela, pričom ostro kritizovali Teherán za následnú odvetu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa vyzvali všetky strany, aby prejavili maximálnu zdržanlivosť, chránili civilistov a plne rešpektovali medzinárodné právo. Medzitým šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová označila situáciu za „nebezpečnú“ a zdôraznila potrebu diplomatickej angažovanosti a deeskalácie.

Veľká Británia

Britský premiér Keir Starmer potvrdil, že Británia sa nezúčastnila na americko-izraelských útokoch. Zdôraznil, že Spojené kráľovstvo je „pripravené“ chrániť svoje záujmy v regióne a zároveň jasne uviedol, že nechce, aby sa kríza prerástla do širšieho konfliktu. Starmer tiež vyzval Irán, aby sa zdržal ďalších útokov, a vyzval na rokovania o riešení pretrvávajúcich problémov.

Nemecko

Nemecký kancelár Friedrich Merz zdôraznil, že Berlín zostáva úzko spojený so svojimi európskymi partnermi. V spoločnom vyhlásení s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom odsúdil iránske vojenské akcie v regióne a vyzval Teherán, aby zastavil destabilizujúce útoky. Merz zdôraznil naliehavú potrebu diplomacie.

Francúzsko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil situáciu za vysoko nebezpečnú pre medzinárodný mier a bezpečnosť a varoval, že nedávna eskalácia predstavuje riziko širšieho konfliktu. Vyzval na urgentné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby sa kríza riešila, a zdôraznil potrebu ochrany civilistov.

Taliansko

Talianska premiérka Giorgia Meloniová zdôraznila svoj záväzok k regionálnej stabilite a bezpečnosti talianskych občanov na Blízkom východe. Minister zahraničných vecí Antonio Tajani zdôraznil ochranu talianskych štátnych príslušníkov, ponúkol konzulárnu podporu a prípadné evakuácie, ak je to potrebné, zatiaľ čo vláda vyjadrila solidaritu s postihnutými štátmi Perzského zálivu a odsúdila iránske útoky na ne ako neopodstatnené, pričom sa zasadzovala za pokračovanie diplomatickej angažovanosti s cieľom znížiť napätie.

Španielsko a Nórsko

Španielsky premiér Pedro Sanchez a nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide zaujali kritickejší postoj a varovali, že americko-izraelské útoky na Irán ďalej stupňujú napätie a podkopávajú medzinárodné právo. Eide poznamenal, že „preventívny útok“ by si vyžadoval bezprostrednú hrozbu, pričom obaja lídri vyzvali na zdržanlivosť a obnovenie diplomatického úsilia o vyriešenie konfliktu.

Globálne protesty

V reakcii na útoky na Irán sa vo viacerých regiónoch konali významné verejné demonštrácie. V Islamskej republike vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí, aby smútili nad zabitím najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a odsúdili útoky, pričom mnohí protestujúci vyzývali na pomstu a odsudzovali konanie USA a Izraela.

Na medzinárodnej úrovni sa konali proiránske a protivojnové zhromaždenia. Iránske diaspóry usporiadali demonštrácie v mestách vrátane Berlína a Dublinu na podporu útokov USA a Izraela, zatiaľ čo inde ľudia požadovali mier a ukončenie zahraničnej intervencie v Iráne. Okrem toho vypukli protiamerické protesty v Pakistane a Iraku, kde davy demonštrovali pred diplomatickými misiami USA, čo niekedy viedlo k násilným konfrontáciám s bezpečnostnými silami.