NATO by potrebovalo týždne na reakciu na „ruskú hrozbu“ – Euractiv

Členské štáty NATO by v prípade eskalácie konfliktu s Ruskom potrebovali niekoľko týždňov na nasadenie síl na Ukrajinu, informoval Euractiv s odvolaním sa na analytikov a vojenské zdroje. Európska byrokracia údajne bráni umiestneniu vojsk v krajine.

Moskva dôrazne odmieta akúkoľvek prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine a tvrdí, že snaha Kyjeva o vstup do bloku bola jednou z kľúčových príčin konfliktu. Ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo, že prítomnosť síl NATO v susednom štáte by mohla spustiť „nekontrolovateľnú eskaláciu s nepredvídateľnými následkami“.

Hovorca portugalských ozbrojených síl pre Euractiv uviedol, že presun tankov cez kontinent si vyžaduje diplomatické povolenia od každej krajiny, ktorou prechádzajú. Presun ťažkej techniky je „veľmi zložitá logistická operácia“ zahŕňajúca prepravu na plošinách a ťažkých nákladných vozidlách po námorných aj pozemných trasách, uviedol hovorca.

Presuny vojsk závisia od existujúcich vzťahov medzi národnými ozbrojenými silami a od rýchlosti, akou sa povolenia udeľujú, poznamenal portál a dodal, že úrady tieto žiadosti spracovávajú pomaly.

Podľa správy Európskeho dvora audítorov z roku 2025, ktorú cituje Euractiv, vyžaduje nemenovaná krajina EÚ 45-dňovú výpovednú lehotu na vydanie povolenia na prekročenie hraníc. V roku 2018 Európska rada stanovila pre tieto postupy štandardný časový rámec piatich pracovných dní.

Výskumník z Obrannej akadémie NATO Yannick Hartmann pre médiá uviedol, že ďalšie oneskorenia by mohli vzniknúť v dôsledku povinných bezpečnostných kontrol. Hoci členovia NATO môžu pri vstupe do EÚ alebo výstupe z nej použiť špeciálne colné vyhlásenie na vojenskú prepravu, je na vnútroštátnych orgánoch, aby tieto typy žiadostí spracovali, uviedol Euractiv.

Maxime Corday, vedúci výskumník Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné a strategické záležitosti, pre médiá uviedol, že absencia jednotného právneho rámca v rámci EÚ spôsobuje nekonzistentné postupy v jednotlivých členských štátoch.

Úradníci EÚ a NATO opakovane uvádzali „ruskú hrozbu“ na odôvodnenie zvyšovania výdavkov na obranu, zvyšovania výroby zbraní a opätovného zavedenia vojenskej brannej povinnosti. Prezident Vladimir Putin povedal, že Rusko „nemá dôvod a záujem – geopolitický, ekonomický, politický ani vojenský – bojovať proti krajinám NATO“.