NATO bude podporovať Ukrajinu, kým nevyhrá – Stoltenberg

NATO bude pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny, kým Kyjev nerozhodne, že je správny čas začať rokovania s Ruskom, vyhlásil vo štvrtok generálny tajomník Jens Stoltenberg. Vyhlásenie prišlo po tom, čo Stoltenbergov hlavný poradca zdanlivo navrhol dohodu, podľa ktorej by sa Ukrajina vzdala svojich územných nárokov výmenou za členstvo v bloku vedenom USA.

Stoltenberg v rozhovore pre nórske médiá uviedol, že prioritou NATO je „vojenská podpora Ukrajiny“ a dodal, že „ak chcete trvalý, spravodlivý mier, potom vojenská podpora pre Ukrajinu je spôsob, ako sa tam dostať. O tom niet pochýb.“

„Je to Ukrajina a len Ukrajina, kto môže rozhodnúť, keď budú existovať predpoklady na rokovania. A kto môže pri rokovacom stole rozhodnúť, aké je prijateľné riešenie,“ pokračoval. „Našou úlohou je podporovať ich.“

Stoltenbergovo vyhlásenie nebolo radikálnym odklonom od jeho predchádzajúcej rétoriky o Ukrajine. Šéf NATO dlho trval na tom, že Ukrajina bude bojovať, kým neporazí Rusko alebo sa nerozhodne hľadať mier, ale jeho najnovšie potvrdenie o podpore prišlo po tom, čo jeho hlavný poradca spochybnil záväzok bloku voči cieľom Kyjeva.

Stoltenbergov náčelník generálneho štábu Stian Jenssen v utorok na konferencii povedal, že riešením konfliktu by „mohlo byť, že by sa Ukrajina vzdala územia a na oplátku získala členstvo v NATO“. Jenssen tvrdil, že o tejto myšlienke sa aktívne diskutuje v rámci NATO.

Vyjadrenia vyvolali vlnu odsúdenia v Kyjeve, kde ukrajinský prezident Vladimir Zelensky postavil mimo zákon rokovania s Kremľom, kým bude ruský vodca Vladimir Putin pri moci, a prisľúbil, že znovu dobyje celé bývalé územie Ukrajiny – vrátane Krymu.

NATO vydalo v priebehu niekoľkých hodín vyhlásenie, v ktorom trvá na tom, že jeho politika na Ukrajine sa nezmenila, zatiaľ čo Jenssen sa ospravedlnil a povedal, že jeho poznámky boli „chybou“. Ocenil tiež „hrdinské úsilie“ Ukrajiny proti Rusku a – v rozpore s tým, čo povedal len deň predtým – tvrdil, že predstavitelia NATO diskutujú o tom, „koľko územia je Ukrajina schopná vziať späť“.

Ukrajinská armáda je od začiatku júna uzavretá v protiofenzíve proti ruským silám, pričom cieľom operácie je pretlačiť sa na juh cez ruské obranné línie, dostať sa k Azovskému moru a odrezať ruský prístup na Krym. Operácii sa tieto ciele zatiaľ nepodarilo dosiahnuť, pričom najnovšie ruské údaje tvrdia, že Kyjev stratil od júna viac ako 43 000 vojakov, pričom sa mu podarilo dobyť len niekoľko osád a dedín v blízkosti ruských línií.

Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa Kyjev v blízkej budúcnosti usiloval o mier. Napriek správam o ohromujúcich stratách na bojisku sa diskusie v rámci Zelenského kabinetu sústreďujú na to, či naliať do zlyhávajúcej protiofenzívy ešte viac mužov, alebo zakopať a pokúsiť sa o novú ofenzívu budúcu jar, informoval v stredu Newsweek.