Muskova firma zaoberajúca sa implantátmi mozgu získala súhlas na pokusy na ľuďoch

Spoločnosť Neuralink, spoločnosť zaoberajúca sa mozgovými implantátmi Elona Muska, ktorá dúfa, že svoju technológiu využije na liečbu stavov, ako je paralýza a slepota, dostala povolenie vykonávať testy na ľuďoch po tom, čo získala súhlas amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), oznámila vo štvrtok firma.

„Sme nadšení, že sa môžeme podeliť o to, že sme získali súhlas FDA na spustenie našej prvej klinickej štúdie na ľuďoch,“ uviedol Neuralink v príspevku na Twitteri. Musk pri niekoľkých predchádzajúcich príležitostiach predpovedal, že technológia bude schválená na testovanie, ale predchádzajúcu aplikáciu začiatkom roku 2022 zamietla FDA, povedali v marci pre Reuters vedci, ktorí na projekte pracovali.

Schválenie je „dôležitým prvým krokom, ktorý jedného dňa umožní našej technológii pomôcť mnohým ľuďom,“ uviedla spoločnosť, a je „výsledkom neuveriteľnej práce tímu Neuralink v úzkej spolupráci s FDA“.

Musk už skôr uviedol, že jeho ambíciou je, aby Neuralink „obnovil funkčnosť celého tela niekomu, kto má prerušenú miechu“.

Neuralink hovorí, že ešte neplánuje začať s náborom účastníkov, zatiaľ čo FDA formálne nekomentovala svoje rozhodnutie schváliť technológiu na testovanie na ľuďoch. Minulý rok Musk povedal, že je natoľko presvedčený o bezpečnosti zariadenia, že by bol ochotný implantovať čip do mozgu svojich vlastných detí.

Prototypy implantátu Neuralink, ktoré majú veľkosť priemernej mince, boli doteraz implantované do lebiek opíc, ukázala spoločnosť na demonštráciách. Implantát registruje nervovú aktivitu a prenáša informácie do vonkajšieho zariadenia, ako je napríklad smartfón, pomocou pripojenia bluetooth.

Okrem pomoci pri liečbe problémov s mobilitou alebo zhoršením zraku, Musk hovorí, že Neuralink by mohol byť prínosom aj pre ľudí s depresiou, schizofréniou a autizmom – a dokonca pôsobiť ako pomôcka na prehliadanie webu a telepatickú komunikáciu medzi subjektmi.

Neuralink sa dostal pod paľbu koncom minulého roka v dôsledku sťažností na údajné porušovanie dobrých životných podmienok zvierat. V správe agentúry Reuters z decembra sa uvádza, že počas počiatočných fáz testovania bolo zabitých približne 1500 zvierat vrátane opíc, oviec a ošípaných.