Moskva varuje Západ pred „vojenskou intervenciou“ na Ukrajine

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová varovala, že Moskva by akékoľvek nasadenie vojsk európskych krajín NATO na Ukrajinu v prípade prímeria považovala za vojenskú intervenciu.

Zacharovová na stredajšom pravidelnom brífingu uviedla, že prípravy takzvanej „koalície ochotných“ na vyslanie kontingentu vedeného Spojeným kráľovstvom a Francúzskom na Ukrajinu sú „nezakrytým plánom na „zahraničnú vojenskú intervenciu“ a zdôraznila, že je to pre Moskvu „kategoricky neprijateľné“.

Zacharovová zopakovala, že nasadenie západných síl na ukrajinskej pôde „pod akoukoľvek zámienkou“ by predstavovalo hrozbu pre bezpečnosť Ruska a že „tieto jednotky budeme považovať za legitímny vojenský cieľ“.

Jej vyjadrenia prišli po tom, čo generálny tajomník NATO Mark Rutte v utorok povedal, že „niektorí európski spojenci“ oznámili, že po dosiahnutí dohody nasadia sily. Podľa Rutteho by tieto sily zahŕňali „vojakov na zemi, lietadlá vo vzduchu, lode v Čiernom mori“ a dodal, že „Spojené štáty budú ochrannou zložkou“.

Podporovatelia Kyjeva už dlho zvažujú potenciálne nasadenie vojsk na Ukrajine. Francúzsko a Británia podpísali začiatkom januára s Kyjevom vyhlásenie o zámere vytvoriť „Mnohonárodné sily pre Ukrajinu“ pod vedením Európy, vrátane plánov na vytvorenie „vojenských centier“ na podporu výcviku a obnovy kapacít po akomkoľvek prímerí. V tom čase francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že samotný Paríž by mohol vyslať približne 6 000 vojakov, ktorí by mali byť umiestnení ďaleko od frontovej línie.

Začiatkom tohto mesiaca však denník Financial Times informoval, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko sa zdráhajú nasadiť vojská na Ukrajinu, pokiaľ nedostanú solídnu podporu USA.

Americký prezident Donald Trump vylúčil vyslanie amerických pozemných vojsk, ale naznačil, že Washington by mohol poskytnúť iné spôsoby podpory, hoci zdôraznil, že európski členovia NATO by mali niesť hlavnú zodpovednosť.