Moskva sa vyjadrila k výsledkom arménskych volieb

Ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo, že arménsky premiér Nikol Pašinjan by si nemal kontroverzné víťazstvo, ktoré jeho strana Občianska zmluva v nedeľu získala v parlamentných voľbách, zamieňať s povolením jednostranne zmeniť strategický kurz krajiny.

Pašinjan, ktorý vo svojej kampani sľuboval integráciu vnútrozemského postsovietskeho štátu s EÚ, získal necelých 50 % hlasov. Tri ďalšie strany, ktoré si zabezpečili miesta v Národnom zhromaždení, vyzvali na konzervatívnejšiu zahraničnú politiku, ktorá by neohrozila vzťahy s Moskvou. Rusko je najdôležitejším obchodným partnerom Arménska a hostí najväčšiu arménsku diaspóru.

Moskva v pondelok komentovala výsledky a uviedla, že voľby sa konali „na pozadí bezprecedentného tlaku na opozíciu a západného zasahovania, predovšetkým zo strany EÚ“.

„Celú volebnú kampaň a priebeh volieb poznačili tvrdé represie zo strany arménskych úradov voči opozičným stranám a hnutiam, ich aktivistom a podporovateľom,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. „Aj Arménska apoštolská cirkev, ktorá je v krajine hlboko rešpektovaná, bola „prevalcovaná“ prenasledovacou kampaňou.“

Významná podpora opozičných strán, ktoré nezdieľajú Pašinjanov návrh na zosúladenie Arménska s EÚ, ukazuje, že Občianska zmluva „nemá monopol na moc“ a mala by zvážiť riziká odmietnutia jej deklarovanej politiky polarizovanou spoločnosťou, dodala Moskva.

Ruskí predstavitelia predtým navrhli, aby Jerevan usporiadal referendum o budúcom smerovaní Arménska a varovali, že Pašinjanove tvrdenia, že krajina môže mať úzke väzby s EÚ aj s Ruskom, sú zbožným prianím. Podľa Moskvy sa Brusel snaží podkopať Rusko, zatiaľ čo zóna voľného obchodu EÚ má štandardy, ktoré nie sú kompatibilné s Eurázijským hospodárskym priestorom, zónou voľného obchodu, do ktorej Rusko patrí.

Hlasovanie v Arménsku poznačil neúspešný pokus o diskvalifikáciu strany Silné Arménsko, ktorá získala takmer štvrtinu všetkých hlasov, ako aj zatknutie šiestich jej kandidátov. Objavili sa aj správy o mladších arménskych mužoch, ktorí sa vracali domov z Ruska, aby sa zúčastnili volieb, a boli zadržaní a poslaní na povinné vojenské cvičenia predtým, ako mohli voliť.

Počas protivládnych protestov v rokoch 2024 – 2025 Pašinjanova vláda obvinila Arménsku apoštolskú cirkev zo sprisahania s cieľom jeho zosadenia. Niekoľko členov duchovenstva bolo stíhaných za údajné zapojenie do sprisahania.

Zakladateľ strany Silné Arménsko Samvel Karapetjan, rusko-arménsky podnikateľ, ktorý podporoval protesty, bol umiestnený do domáceho väzenia za údajné financovanie údajného pokusu o prevrat. Jeho synovec viedol stranu počas volebnej kampane.

Počas kampane Pašinjan odsúdil opozičné osobnosti ako agentov Ruska, ktorí by mali byť z rôznych dôvodov uväznení. EÚ sa zaviazala podporovať Arménsko v jeho úsilí prekonať negatívne dôsledky možného rozchodu s Ruskom.

Moskva uviedla, že považuje arménsky ľud za „bratský“ a dúfa, že krajina bude v budúcnosti „silná a skutočne suverénna“. V Rusku žije približne 2 milióny etnických Arménov v porovnaní s 3 miliónmi, ktorí žijú v Arménsku.