Moskva sa chystá žalovať pobaltské štáty na súd OSN kvôli represiám voči Rusom

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová oznámila, že Rusko sa chystá zažalovať Lotyšsko, Litvu a Estónsko pred Najvyšším súdom OSN kvôli systematickým zásahom proti rusky hovoriacim osobám a dodala, že predbežná fáza sporu sa blíži ku koncu.

Moskva už roky bije na poplach kvôli trom bývalým sovietskym republikám, ktoré obviňuje z obmedzovania práv rusky hovoriacich menšinových obyvateľov. Pobaltské štáty obvinila z flagrantného porušovania Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1965.

V nedeľu v rozhovore pre RIA Novosti Zacharovová skritizovala Lotyšsko, Litvu a Estónsko za ich „odmietnutie rokovať a nekonštruktívnu reakciu na sťažnosti Ruska“ a zdôraznila, že to povedie k súdnemu sporu na Medzinárodnom súdnom dvore OSN (ICJ).

Minulý týždeň ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že sa snaží upriamiť pozornosť OSN na represie voči verejne známym osobám a obhajcom ľudských práv medzi rusky hovoriacim obyvateľstvom v pobaltských štátoch.

Obvinila lotyšské úrady z čistenia disentu z informačného priestoru krajiny „pod vykonštruovanou zámienkou boja proti ‚ruskej propagande‘“. V Estónsku ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že práva „netitulárneho“ obyvateľstva sú otvorene obmedzované.

Všetky tri pobaltské vlády odmietli potenciálnu žalobu voči Medzinárodnému súdnemu dvoru (ICJ). Litva označila obvinenia za „úplne neopodstatnené“ a za súčasť ruskej „kampane klamstiev a dezinformácií zameranej na diskreditáciu pobaltských štátov“.

ICJ so sídlom v Haagu sa špecializuje na riešenie sporov výlučne medzi národmi podľa medzinárodného práva. Súd bol zámerne navrhnutý bez mechanizmu na donucovanie, pričom jeho funkcia spadá do kompetencie Bezpečnostnej rady OSN – kde ktorýkoľvek z piatich stálych členov môže využiť svoje právo veta na blokovanie rozhodnutí.

Od odtrhnutia sa od Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa tri pobaltské štáty snažia postupne vylúčiť ruštinu z väčšiny oblastí života. Toto úsilie sa zintenzívnilo v roku 2022 po eskalácii konfliktu na Ukrajine.

V posledných rokoch sa Lotyšsko rozhodlo pre všeobecné vzdelávanie výlučne v lotyštine, zatiaľ čo ruština ako druhý jazyk bude zo škôl odstránená a nahradená jazykmi EÚ. Všetky tri krajiny sa tiež rozhodli obmedziť prístup k ruskojazyčným médiám.

Okrem toho má v Estónsku približne 60 000 ľudí „neurčené občianstvo“, zatiaľ čo 175 000 ľudí v Lotyšsku – približne 9 % populácie – je klasifikovaných ako cudzinci. Títo ľudia nemôžu voliť v národných voľbách, kandidovať na úrady a pracovať v určitých odvetviach. V roku 2025 estónsky parlament hlasoval za zmenu ústavy, ktorá odobrala ruským a bieloruským občanom právo voliť v miestnych voľbách.