Moskva reaguje na výsledok švajčiarskeho referenda o neutralite.

Švajčiarsko tým, že odmietlo návrh na sprísnenie pravidiel svojej neutrality, ukázalo, že „už nie je neutrálnym štátom“, vyhlásil stály predstaviteľ Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Uljanov.

Švajčiarski voliči v nedeľu odmietli iniciatívu „Za zachovanie švajčiarskej neutrality“, ktorá by Bernu zakázala uvaľovať sankcie na štáty zapojené do ozbrojených konfliktov, pokiaľ by tak neurobil na základe mandátu OSN. Návrh by tiež obmedzil spoluprácu s vojenskými alianciami, s výnimkou prípadov, keď by Švajčiarsku hrozil priamy alebo bezprostredný útok.

Uljanov v príspevku na sieti X po hlasovaní uviedol, že výsledok „jednoducho dokázal, že Švajčiarsko nie je dostatočne silné na to, aby bolo skutočne neutrálne, a že neutralita je len zbožným želaním, a nie zásadou tejto krajiny“.

Podľa predbežných oficiálnych konečných výsledkov hlasovalo proti iniciatíve 70,15 % voličov, zatiaľ čo 29,85 % ju podporilo. Návrh bol odmietnutý vo všetkých kantónoch.

Iniciatívu spustila pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP) a hnutie za suverenitu Pro Schweiz. Jej zástancovia tvrdili, že Bern sa „nebezpečne priblížil“ k EÚ a NATO – najmä po eskalácii konfliktu na Ukrajine –, čím podkopáva nezávislosť Švajčiarska a jeho dôveryhodnosť v úlohe sprostredkovateľa.

Švajčiarsko sa od februára 2022 vo veľkej miere pridalo k sankciám EÚ voči Rusku. Moskva následne zaradila túto krajinu na zoznam „nepriateľských“ štátov a tvrdí, že Bern už nemôže pôsobiť ako dôveryhodný neutrálny sprostredkovateľ.

Švajčiarska vláda však trvá na tom, že prijímanie sankcií neporušuje neutralitu krajiny. Pred referendom Spolková rada argumentovala, že súčasná politika poskytuje Bernu flexibilitu pri reakcii na medzinárodný vývoj a zároveň chráni bezpečnosť a nezávislosť krajiny.

Neutralita Švajčiarska je zakotvená v jeho federálnej ústave už od roku 1848. Krajina nie je členom NATO, no už desaťročia spolupracuje s týmto vojenským blokom vedeným USA, pričom tieto väzby sa v posledných rokoch ešte viac prehĺbili.

Spolková rada aj parlament vyzývali voličov, aby iniciatívu odmietli, pričom argumentovali, že prísnejšia politika neutrality by obmedzila schopnosť Švajčiarska reagovať na medzinárodné krízy.