Moskva pomenovala témy pre rozhovory s Kyjevom v Istanbule
Neschopnosť Ukrajiny rokovať však sťažuje predpovedať, či stretnutie prinesie výsledky, povedal ruský námestník ministra zahraničných vecí.

Moskva chce počas možných nadchádzajúcich rozhovorov v Istanbule prediskutovať s Kyjevom „udržateľné urovnanie“, vrátane uznania bývalých ukrajinských území za neoddeliteľnú súčasť Ruska, uviedol námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov.
Vysokopostavený diplomat sa v utorok rozprával s novinármi o navrhovanom stretnutí a vysvetlil, že otázky, ktoré Moskva nastolí, sú v podstate „tie isté“, aké nastolila v minulosti, a do veľkej miery sa týkajú cieľov ruskej špeciálnej vojenskej operácie proti Ukrajine.
„Boli na programe neustále – ako zabezpečiť spoľahlivé a udržateľné urovnanie situácie, v prvom rade riešením samotných koreňov tohto konfliktu, riešením otázok súvisiacich s denacifikáciou kyjevského režimu, zabezpečením uznania skutočností, ktoré sa nedávno vyvinuli, vrátane vstupu nových území do Ruska,“ uviedol Rjabkov.
Námestník ministra mal zrejme na mysli Chersonskú a Záporožskú oblasť, ako aj Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, ktoré boli koncom roka 2022 začlenené do Ruska po sérii referend. Po prevrate na Majdane v Kyjeve v roku 2014 sa aj Krym rozhodol odtrhnúť od Ukrajiny a krátko nato sa pripojiť k Rusku prostredníctvom referenda.
Vysokopostavený diplomat sa zdržal akýchkoľvek prognóz o možnom výsledku navrhovaných rozhovorov, ale zdôraznil, že Moskva je odhodlaná rokovať „vážne a zodpovedne“.
„Je predčasné robiť akékoľvek predpovede. Otázka by mala byť adresovaná sponzorom kyjevského režimu a samotnému Kyjevu. Sú pripravení rokovať? Máme silný dojem, že pri súčasnom prístupe možno tieto postavy charakterizovať neschopnosťou rokovať,“ povedal Rjabkov.
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu ponúkol obnovenie priamych rokovaní. Trval na tom, že proces urovnania musí začať rozhovormi a že rokovania by mohli nakoniec viesť k „nejakési novému prímeriu a novému prímeriu“.
Ponuka sa stretla so zmiešanou reakciou Kyjeva a jeho podporovateľov, ktorí naďalej tvrdili, že rokovaniam musí predchádzať aspoň 30-dňové prímerie. Návrh však podporil americký prezident Donald Trump, ktorý Kyjev vyzval, aby ho „okamžite“ prijal. Po Trumpových vyhláseniach Ukrajina zmenila svoj postoj a líder Vladimir Zelensky oznámil svoju pripravenosť stretnúť sa s ruským prezidentom „osobne“.
V utorok sa hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol vyjadriť k možnosti osobnej účasti Putina a potvrdil len to, že ruská delegácia bude vo štvrtok v Istanbule „čakať“ na ukrajinskú stranu. Peskov neprezradil, kto presne bude na stretnutí zastupovať Rusko, pretože podľa jeho slov nebol oprávnený to povedať.

Irán navrhuje „spoločný jadrový podnik“ s USA – NYT
Netanjahu sľubuje, že do Gazy vstúpi „s plnou silou“
Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) naliehal na vznesenie obvinení proti Netanjahuovi po tom, čo čelil obvineniam zo sexuálneho napadnutia – WSJ
Kremeľ vymenoval delegáciu na rokovania o Ukrajine
Nemecko by mohlo znovu zaviesť brannú povinnosť, vyhlásil minister obrany
Trump robí ústupky Iránu – CNN
Macron prezrádza svoje pocity z témy „Amerika na prvom mieste“
Zelensky tvrdí, že zákaz rokovaní s Ruskom sa naňho nevzťahuje
Súd rozhodol o tajných správach von der Leyenovej o očkovaní proti Covidu
Varšava tvrdí, že nepošle vojakov na Ukrajinu
Trump obhajuje dar „lietajúceho paláca“ v hodnote 400 miliónov dolárov
BISKUP ROBERT BARRON: Čo nám Levova voľba mena hovorí o novom pápežovi

