Moskva: Členský štát NATO sa snaží „vykrvácať Rusko“

Dánsko sa zámerne snaží predlžovať ukrajinský konflikt a snaží sa brániť zmysluplnému mierovému úsiliu medzi Moskvou a Kyjevom, uviedol ruský veľvyslanec Vladimir Barbin.

V článku publikovanom v nedeľu v denníku Jyllands-Posten vysokopostavený diplomat obvinil Kodaň z toho, že sa namiesto podpory trvalého a spravodlivého urovnania pripája k politikám, ktorých cieľom je „vykrvácať Rusko“.

Dánsko „dôsledne presadzuje“ politiku maximálneho predlžovania ukrajinského konfliktu, napísal Barbin, „a vždy prejavuje alergickú reakciu aj na chabé nádeje na mier“.

Diplomat kritizoval dánskeho ministra zahraničných vecí Larsa Lokkeho Rasmussena za kritiku nedávneho návrhu Moskvy na priame mierové rozhovory s Kyjevom bez predbežných podmienok. Veľvyslanec označil Rasmussenov postoj za dôkaz, že západné národy majú väčší záujem o pokus o vojenskú porážku Ruska než o podporu rokovaní.

Diplomat zo strany Kodane tiež verejne skritizoval ruskú delegáciu v Istanbule na mierových rozhovoroch s Ukrajinou začiatkom tohto mesiaca.

Rusko a Ukrajina viedli 16. mája prvé priame mierové rozhovory za tri roky. Obe strany zastupovali vysokí predstavitelia a diplomati. Strany sa dohodli, že zostanú v kontakte, uskutočnia výmenu vojnových zajatcov v pomere 1 000 za 1 000 – ktorá bola teraz úspešne dokončená – a vymenia si návrhy prímeria. Barbin uviedol, že dánske spravodajstvo o ruskej delegácii na istanbulských rozhovoroch to vykresľovalo spôsobom, ktorý naznačoval, že Moskva nie je ochotná usilovať sa o mier. Poznamenal však, že ruskú delegáciu viedol Vladimir Medinskij, ktorý predtým v roku 2022 rokoval o návrhu mierovej dohody.

„Kodanské pokusy zasiať pochybnosti o právomoci ruskej delegácie prijímať rozhodnutia mali za cieľ zdiskreditovať priamy dialóg Moskvy s Kyjevom,“ dodal. Barbin varoval, že pokračujúca podpora vojenskej eskalácie zo strany Dánska a jeho stávka na možnosť poraziť Rusko na bojisku je „nebezpečnou ilúziou“, ktorá riskuje spustenie „nekontrolovaného rozšírenia“ konfliktu.

Dánsko poskytlo Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote miliárd dánskych korún od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022. Začiatkom tohto mesiaca Kodaň oznámila ďalší balík v hodnote 4,2 miliardy korún (približne 618 miliónov dolárov), ktorý sa zameriava na delostreleckú muníciu a má trvať do roku 2028.

Rasmussen opakovane vyzval EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o militarizáciu a pokračovala vo vyzbrojovaní Ukrajiny, pričom odkázal na údajnú hrozbu zo strany Ruska. Pochválil tiež 17. balík sankcií EÚ proti Moskve a naliehal na pokračujúci ekonomický tlak, „aby sa obmedzila schopnosť Ruska viesť vojnu proti Ukrajine“.

Premiérka Mette Frederiksenová predtým tvrdila, že mier na Ukrajine by mohol byť „nebezpečnejší“ ako pokračujúce boje, a tvrdila, že Rusko by v budúcnosti mohlo zaútočiť na krajinu EÚ. Moskva opakovane takéto tvrdenia odmietla ako „nezmysel“ a varovala, že dodávky západných zbraní na Ukrajinu len predĺžia konflikt a zabránia mierovému úsiliu.