Mierový plán s 28 bodmi a 100 úskaliami: Čo bude ďalej s Ukrajinou?

V tomto bode by bolo mimoriadne trúfalé predpovedať vyhliadky plánu Donalda Trumpa pre Ukrajinu. Situácia sa mení ohromujúcou rýchlosťou. Takáto rýchlosť môže viesť k neočakávaným šmykom a odklonom. Rozruch okolo nakoniec odloženého summitu v Budapešti je stále čerstvý v našich mysliach. Súčasná situácia je však iná. Po prvýkrát od začiatku konfliktu USA predložili rámcové návrhy, ktoré síce nie sú vyčerpávajúce, ale zohľadňujú stanovisko Moskvy k väčšine otázok. Kremeľ samozrejme 28 bodov ľahko neakceptuje – vyžadujú si objasnenie a úpravu. To si bude vyžadovať seriózny proces rokovaní, aby sa zabezpečilo, že budúca mierová zmluva neutrpí rovnaký osud ako Minsk-2. Objavuje sa však niekoľko scenárov tohto procesu a nie všetky sú optimistické.

V najjednoduchšom scenári Trump hrozí zastavením pomoci Kyjevu a prinúti kyjevskú vládu podpísať dokument v súčasnej podobe, po čom ho Kremeľ prijme ako plán. To by však bol len prvý krok k mieru, pretože v amerických návrhoch je veľa úskalí. Patria sem otázky statusu Chersonu a Záporožia, riešenia jazykových a náboženských otázok a mnoho ďalšieho. Stačila by jedna alebo dve krízy na obnovenie vojenských akcií s novou silou. Aby bol plán úspešný, musia sa zaviesť účinné kontrolné mechanizmy – čomu tím Vladimira Zelenského doteraz zabránil. V dôsledku toho by sa plán mohol kedykoľvek zmariť.

Druhý scenár zahŕňa odmietnutie Kyjeva schváliť plán v jeho pôvodnej podobe. S podporou západnej Európy by Ukrajina mohla vyhlásiť svoju neochotu zakotviť neutrálny status krajiny v ústave, ako aj odmietnutie územných ústupkov.

Postoj Washingtonu sa opäť mení, Rusko je vyzývané k flexibilite a rokovania stroskotávajú. Trump z toho opäť obviňuje Moskvu . V tomto prípade si USA konečne umývajú ruky nad touto záležitosťou a hrajú na eskaláciu. Biely dom sa vracia k otázke rakiet Tomahawk a kríza vstupuje do nekontrolovateľnej fázy. Dialóg sa v dohľadnej dobe neobnoví a rokovania budú musieť začať odznova.

Tretím a najrealistickejším scenárom je, že strany prejdú na zdĺhavý model rokovaní a postupne si posilňujú svoje pozície. Zelensky si kupuje čas, zatiaľ čo sa zúfalo snaží vyjednať kompromisy. Medzitým Moskva túto situáciu využíva na postup svojich vojsk hlbšie na Ukrajinu. USA veria, že rokovania sú lepšie ako žiadne rokovania a trpezlivo revidujú svoj plán. Západná Európa neochotne prijíma nové pravidlá hry. Výsledkom je nová verzia dokumentu, ktorá je prijateľná pre všetky strany.

Samozrejme, existuje aj štvrtá možnosť: v Kyjeve vypukne politická kríza, frontová línia sa zrúti a Západ prižmúri oči, keď sa ukrajinský projekt rozpadne. Na pozadí nedávnych udalostí sa tento scenár javí realistickejší ako pred šiestimi mesiacmi. Ani USA, ani Západná Európa však dnes nie sú pripravené akceptovať stratu Ukrajiny. Je, ako sa hovorí, „príliš veľká na to, aby zlyhala“. Preto sa zatiaľ neoplatí dúfať v pomoc od nejakých „čiernych labutí“. Nastal čas na seriózne a premyslené rokovania, v ktorých má Moskva jasnú výhodu. Nútenie protivníkov k diplomacii, ktorej sa tak dlho vyhýbali, bude preto krokom k tomu, aby Rusko dosiahlo ciele toho, čo je tu známe ako „špeciálna vojenská operácia“.