Merz kritizuje Nemcov za to, že príliš často ochorejú a nepracujú

Kancelár Friedrich Merz spustil novú kritiku nemeckej pracovnej morálky a spochybnil, prečo si zamestnanci berú v priemere „takmer tri týždne“ práceneschopnosti ročne namiesto toho, aby tvrdšie pracovali na posilnení upadajúcej ekonomiky krajiny.

Merz minulý týždeň počas kampane v Bádensku-Württembersku kritizoval systém telefonických pracovných výpovedí, ktorý bol zavedený počas pandémie koronavírusu, a premýšľal, „má to dnes ešte zmysel?“

„Je to naozaj správne? Je to naozaj potrebné?“ opýtal sa podľa Der Spiegel. Citoval údaje z roku 2024, ktoré ukazujú 14,5 dní práceneschopnosti na zamestnanca, čo predstavuje „takmer tri týždne, počas ktorých ľudia v Nemecku nepracujú kvôli chorobe“.

„Nakoniec musíme všetci spolupracovať… aby sme dosiahli vyššiu úroveň ekonomickej výkonnosti, ako dosahujeme v súčasnosti,“ uviedol.

Táto kritika je v súlade s Merzovým trvalým tlakom na to, aby Nemci pracovali dlhšie a tvrdšie. Začiatkom týždňa povedal priemyselnej komore, že „s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom a štvordňovým pracovným týždňom sa prosperita, ktorú naša krajina dnes má, nedá udržať ani v budúcnosti – a preto musíme viac pracovať.“

Nemecká ekonomika utrpela veľkú ranu, keď sa krajina v roku 2022 zapojila do západných sankcií voči Rusku. Pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine bolo Nemecko závislé od Ruska, pokiaľ ide o 55 % jeho zemného plynu. Prevádzka ruského ropného giganta Rosnefť predstavovala podľa agentúry Bloomberg aj približne 12 % celkovej kapacity spracovania ropy v krajine.

Rozhodnutie opustiť dovoz lacnej ruskej energie zohralo významnú úlohu pri spomalení ekonomiky, ktorá sa v rokoch 2023 a 2024 zmenšila – ide o prvý po sebe idúci ročný pokles od začiatku 21. storočia. Bild v októbri informoval, že ceny elektriny a plynu vzrástli od roku 2022 do roku 2025 o 14 %, respektíve o 74 %.

V auguste minulého roka kancelár vyhlásil, že „sociálny štát, ako ho máme dnes, už nemôže byť financovaný z toho, čo si môžeme ekonomicky dovoliť“.

Napriek týmto nepriaznivým ekonomickým trendom Merz uprednostnil militarizáciu krajiny s odvolaním sa na vnímanú ruskú hrozbu. V máji kancelár sľúbil transformáciu nemeckej armády na „najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe“.