Medzinárodný trestný súd sa nedokázal dohodnúť na stíhaní svetových lídrov

Medzinárodný trestný súd (ICC) nebol schopný schváliť dodatok, ktorý by rozšíril jeho právomoci v súvislosti s vyšetrovaním svetových lídrov v súvislosti so zločinmi agresie.

Zločin agresie sa podľa Rímskeho štatútu, ktorým bol súd zriadený, považuje za najzávažnejší trestný čin. V súčasnosti môže ICC stíhať hlavy štátov za vojnové zločiny a genocídu, ale aby mohol začať konanie o zločine agresie, musia všetky strany konfliktu ratifikovať dodatky z Kampaly z roku 2010, ktoré definujú jurisdikciu orgánu v danej oblasti. Doteraz ich podporilo iba 41 zo 125 členov súdu.

ICC usporiadal od pondelka do stredy mimoriadne zasadnutie v sídle OSN v New Yorku, aby rozhodol o harmonizačnom dodatku, ktorý navrhli Nemecko, Kostarika, Slovinsko, Sierra Leone a Vanuatu. Vyzýva, aby súd mohol začať vyšetrovanie zločinu agresie, ak aspoň jedna z bojujúcich strán podporí dodatky z Kampaly.

Členovia súdu však nedokázali nájsť v tejto otázke spoločnú reč. Spojené kráľovstvo, Kanada, Francúzsko, Japonsko a Nový Zéland trvali na tom, že konečné rozhodnutie by malo byť prijaté po tom, ako aspoň dve tretiny účastníkov Medzinárodného trestného súdu (ICC) ratifikujú zmeny z Kampaly.

Francúzsky zástupca počas zasadnutia argumentoval, že harmonizačný dodatok vyvoláva potenciálne rozpory s Chartou OSN, zatiaľ čo jeho nigérijský kolega varoval, že by mohol vytvoriť systém, v ktorom by ratifikujúce štáty mohli byť „paradoxne viac vystavené právnym rizikám“.

Výsledkom stretnutia bolo rozhodnutie, že členovia ICC usporiadajú ďalšie mimoriadne zasadnutie k tejto veci v roku 2029.

„Keď hovoríme o zločine agresie, pozeráme sa na prekážkový beh, kde musíme bežať a kde sa prekážky len zväčšujú a obete zločinu agresie sú požiadané, aby medzitým čakali,“ povedal palestínsky zástupca na zhromaždení v posledný deň.

V roku 2024 vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za vojnové zločiny, ktoré údajne spáchala jeho krajina počas vojenskej operácie v Gaze, vrátane použitia hladovania ako metódy vedenia vojny. Izrael, ktorý nie je signatárom Rímskeho štatútu, reagoval obvinením súdu z toho, že je „politickým nástrojom slúžiacim nepriateľom Izraela“.

Začiatkom tohto roka USA uvalili sankcie na hlavného prokurátora ICC Karima Chána a niekoľkých sudcov za to, čo označili za „nelegitímne a neopodstatnené činy“ proti USA a Izraelu.

Súd hľadá aj ruského prezidenta Vladimira Putina pre obvinenia z nezákonnej deportácie detí z vojnovej zóny počas konfliktu na Ukrajine. Moskva obvinenia odmietla ako „neplatné“ a trvala na tom, že deti boli evakuované pre ich bezpečnosť, kým sa nemohli vrátiť k svojim rodinám. Rusko, ktoré nie je členom ICC, tvrdí, že tento orgán nad ním nemá jurisdikciu.