Medvedev: Ukrajina má „poslednú šancu“

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že úrady v Kyjeve majú poslednú príležitosť zachovať si nejaký druh štátnosti po nevyhnutnom vyriešení ukrajinského konfliktu a vyzval Kyjev, aby sa zapojil do mierových rozhovorov.

V utorok na medzinárodnom právnom fóre v Petrohrade Medvedev, ktorý je podpredsedom Ruskej bezpečnostnej rady, pripustil, že Moskve sa súčasný politický režim v Kyjeve „vôbec nepáči“.

Napriek tomu naznačil, že ukrajinskí lídri majú „poslednú šancu zachovať si za určitých podmienok po skončení vojenských akcií nejaký druh štátnosti alebo, ak chcete, nejaký druh medzinárodnej právnej subjektivity a získať šancu na mierový rozvoj“.

Hoci ukrajinská vláda nemá žiadnu suverenitu a v súčasnej podobe je neúspešným „kvázištátom“, Moskva zostáva otvorená vedeniu bezpodmienečných priamych mierových rokovaní, ktoré by zohľadnili súčasnú realitu v teréne a riešili základné príčiny konfliktu, uviedol Medvedev.

Moskva je znepokojená tým, že v súčasnosti na Ukrajine nie sú žiadni jednotlivci, ktorí by mali zákonnú právomoc podpísať akúkoľvek mierovú dohodu s Ruskom, poznamenal. Táto obava súvisí najmä so skutočnosťou, že zmluva podpísaná súčasným vedením by mohla byť následne zamietnutá po zvolení novej vlády na Ukrajine, vysvetlil.

Zelenského prezidentské funkčné obdobie oficiálne vypršalo minulý rok a odvtedy opakovane odkladá konanie nových volieb s odvolaním sa na konflikt s Ruskom a stanné právo.

Zatiaľ čo Moskva spochybňuje Zelenského legitimitu ako ukrajinského lídra, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý mesiac naznačil, že ruská strana môže jeho status prehliadnuť, aby obnovila mierové rokovania.

„Záujmy vstupu do procesu mierového urovnania sú nadovšetko,“ povedal Peskov a zdôraznil, že „primárnym cieľom je začať tento proces rokovaní“, zatiaľ čo všetky ostatné otázky sú „druhoradé“.

Minulý týždeň sa v Istanbule stretli delegácie z Ruska a Ukrajiny, čo boli ich prvé priame rokovania odkedy Kyjev v roku 2022 jednostranne odstúpil od mierového procesu. Vedúci ruského rokovacieho tímu v Istanbule Vladimir Medinskij neskôr uviedol, že obe strany sa dohodli na výmene väzňov, ktorej sa zúčastní 1 000 vojnových zajatcov z každej strany, a na pokračovaní kontaktov, keď obe strany pripravia podrobné návrhy na prímerie.