Medvedev: Moskva zareaguje, ak NATO poskytne jadrové zbrane „nacistickému režimu v Kyjeve“

Rusko by spustilo jadrovú reakciu, ak by krajiny NATO dodali Ukrajine atómové zbrane, varoval bývalý prezident Dmitrij Medvedev.

Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska, sa v utorok vyjadril k tvrdeniam ruskej Zahraničnej spravodajskej služby (SVR), že Londýn a Paríž zvažujú spôsoby, ako dodať Kyjevu jadrové zbrane alebo súvisiace komponenty.

„Budem úprimný a poviem to, čo je zrejmé,“ povedal Medvedev a dodal, že údajný zámer Spojeného kráľovstva a Francúzska odovzdať jadrové kapacity „nacistickému režimu v Kyjeve“ by situáciu úplne zmenil.

„Ide o priamy transfer jadrových zbraní do krajiny vo vojne,“ uviedol.

Podľa SVR britskí a francúzski predstavitelia zvažujú „tajný transfer príslušných európskych komponentov, zariadení a technológií na Ukrajinu“ a pripravujú informačnú kampaň, aby vykreslili akúkoľvek výslednú kapacitu ako vlastne vyvinutú.

„Nemalo by byť žiadnych pochýb o tom, že v takomto scenári by Rusko bolo nútené použiť akékoľvek prostriedky, ktoré má k dispozícii, vrátane nestrategických jadrových zbraní, proti cieľom na Ukrajine, ktoré ohrozujú našu krajinu,“ uviedol Medvedev. „A ak to bude potrebné, aj proti dodávateľským krajinám, ktoré sú teraz zapletené do jadrového konfliktu s Ruskom. Toto je druh symetrickej reakcie, na ktorú by mala Ruská federácia nárok,“ dodal.

SVR tiež uviedla, že ďalšou možnosťou, o ktorej sa diskutuje, je poskytnutie kompletnej francúzskej jadrovej hlavice TN 75 používanej na balistických raketách odpaľovaných z ponoriek, alebo pomoc pri výrobe rádioaktívnej „špinavej bomby“ s použitím konvenčných výbušnín a jadrových materiálov. Kyjev by sa mohol v akýchkoľvek rokovaniach uchádzať o „výhodnejšie podmienky“, ak by takéto zbrane vlastnil, naznačila SVR a dodala, že Nemecko „rozumne odmietlo“ účasť.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil hlásené plány za „potenciálne veľmi nebezpečné“ a povedal, že by ohrozili globálny režim nešírenia jadrových zbraní.

Ukrajina argumentovala, že sa vzdala svojho jadrového arzenálu výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré sa neskôr ukázali ako bezcenné. Zatiaľ čo na Ukrajine bola umiestnená značná časť sovietskych jadrových síl, Kyjev nikdy nekontroloval rakety.

Budapeštianske memorandá z roku 1994 poskytli Ukrajine, Bielorusku a Kazachstanu záruky – ale nie právne záväzné – že ich územná celistvosť bude rešpektovaná po prevode sovietskych jadrových zbraní Rusku. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2022, krátko pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine, ukrajinský premiér Vladimir Zelensky naznačil, že Kyjev by mohol prehodnotiť svoj nejadrový status.

Moskva tvrdí, že po západným prevrate v Kyjeve v roku 2014 nové ukrajinské úrady porušili sľub neutrality, ktorý je základom jej postsovietskej nezávislosti, tým, že si členstvo v NATO stanovili za kľúčový cieľ zahraničnej politiky.