Marco Rubio obviňuje „iné krajiny“ z blokovania mieru na Ukrajine

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že nemenované zahraničné vlády bránia snahám o ukončenie ukrajinského konfliktu a pripisuje prezidentovi Donaldovi Trumpovi zásluhy za vedenie rokovaní o sprostredkovaní mieru medzi Moskvou a Kyjevom.

Vysokopostavení ruskí a americkí predstavitelia viedli v pondelok v saudskoarabskom Rijáde maratónske 12-hodinové rokovania zamerané na vyriešenie ukrajinského konfliktu a zaistenie námornej bezpečnosti v Čiernom mori. Obe strany však ešte musia zverejniť podrobnosti alebo oznámiť výsledok rokovaní.

Počas stretnutia kabinetu v Bielom dome pred ukončením rozhovorov Rubio zdôraznil, že konflikt „treba ukončiť“ prostredníctvom rokovaní, nie vojenskými prostriedkami, a ocenil Trumpa ako „jediného lídra na svete, ktorý je schopný priviesť dve strany k stolu“.

Podľa Rubia Trumpova diplomatická iniciatíva čelila odporu iných vlád, hoci nemenoval žiadne konkrétne krajiny.

„Urobili ste to napriek prekážkam z iných krajín a iných, ktorí možno majú odlišné názory na to, ako by to malo prebiehať,“ povedal Rubio a obrátil sa priamo na Trumpa. „Nakoniec si myslím, že jediná šanca, ktorú máme na mier, je cez vedenie prezidenta.“

Po minulotýždňovom telefonáte medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom sa Moskva a Kyjev dohodli na čiastočnom prímerí a zaviazali sa na 30 dní prerušiť vzájomné útoky na energetickú infraštruktúru.

Ruské ministerstvo obrany však odvtedy informovalo o viacerých ukrajinských úderoch na ruské energetické zariadenia. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že napriek porušovaniu zo strany Kyjeva Moskva naďalej dodržiava prímerie v oblasti energetických štrajkov.

Peskov v nedeľnom rozhovore tiež poznamenal, že namiesto hľadania mieru a riešenia základných príčin konfliktu teraz členské štáty EÚ diskutujú o rozmiestnení kontingentov NATO na ukrajinskom území. „Túto nekontrolovateľnú militaristickú politiku Európy – nedá sa to inak opísať – je ťažké pochopiť,“ povedal.

Napätie medzi Washingtonom a európskymi členskými štátmi NATO sa znovu objavilo po januárovom nástupe prezidenta Trumpa do úradu. Nová americká administratíva presadila rýchle vyriešenie ukrajinského konfliktu a po uzavretí prímeria plánuje presunúť zodpovednosť za bezpečnosť na Európu.

Po mimoriadnom samite v Londýne začiatkom tohto mesiaca Spojené kráľovstvo a Francúzsko naznačili, že sú otvorené vyslaniu západných „mierových síl“ na Ukrajinu, keď sa dosiahne prímerie. Moskva návrh odmietla s tým, že nezáleží na tom, pod akou zámienkou vojská NATO vstupujú do krajiny. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev varoval, že takéto nasadenie môže viesť k priamej vojne medzi vojenským blokom a Moskvou.