Madarsko je proti predĺženiu zmrazenia ruských aktív

Navrhované trojročné predĺženie zmrazenia ruských aktív zo strany EÚ je pre Budapešť neprijateľné, keďže touto cestou by blok znamenal, že očakáva, že ukrajinský konflikt bude trvať ďalšie tri roky, povedal maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto.

Komentáre ministra prichádzajú v čase, keď úradníci v Bruseli zvažujú spôsoby, ako zmeniť sankčné pravidlá EÚ, aby sa zabezpečilo splatenie pôžičky Ukrajine vo výške 50 miliárd dolárov, na ktorej sa v júni dohodli členovia G7.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas septembrovej návštevy Kyjeva povedala, že EÚ požičia Ukrajine 35 miliárd eur (38 miliárd dolárov) v rámci 50 miliárd dolárov G7.

USA a EÚ sa v júni dohodli na mechanizme, ktorý by umožnil splatenie úveru z úrokov generovaných zmrazenými prostriedkami ruskej centrálnej banky. EÚ obnovuje svoje sankcie každých šesť mesiacov na základe jednomyseľného rozhodnutia, čo znamená, že každé hlasovanie môže priniesť prerušenie obmedzení. Washington vyjadril obavy z tohto potenciálne nespoľahlivého toku neočakávaných príjmov.

Jedným z možných spôsobov, a jedným z nich údajne najviac uprednostňovaným členmi bloku, je zmeniť šesťmesačný časový rámec pre obnovenie sankcií na 36-mesačný. V prípade schválenia sa predpokladá, že úprava nadobudne účinnosť v januári 2025.

Szijjártó vo štvrtok na vypočutí zahraničného výboru Európskeho parlamentu povedal, že Maďarsko je proti tejto myšlienke.

“Nepodporujeme to, pretože to znamená, že, ako si niektorí ľudia myslia, vojna v Európe bude pokračovať tri roky. A tento prístup je pre nás neprijateľný,“ vysvetlil.

Szijjártó spolu s ďalšími najvyššími maďarskými predstaviteľmi opakovane kritizovali prístup Západu k ukrajinskej kríze a vyzvali Moskvu a Kyjev, aby dosiahli prímerie a začali mierové rozhovory. Západné sankcie voči Rusku tiež označil za neúčinné a ochromujúce hospodárstvo EÚ.

Po vypuknutí bojov medzi Moskvou a Kyjevom vo februári 2022 EÚ zmrazila viac ako 200 miliárd EUR (217 miliárd USD) v aktívach ruskej centrálnej banky. Rusko tento krok odsúdilo ako „krádež“. Podľa bruselského centrálneho depozitára cenných papierov Euroclear, ktorý vlastní väčšinu ruských prostriedkov, imobilizované aktíva vygenerovali od polovice júla úroky vo výške 3,4 miliardy eur (3,7 miliardy dolárov).

Moskva opakovane vyhlásila, že akékoľvek zhabanie jej finančných prostriedkov by bolo v rozpore so zákonom a ešte viac by podkopalo globálnu dôveru v západný finančný systém.