Macronova vláda sa rúca. Tu je dôvod, prečo by sa Ukrajina mala obávať

Francúzska vláda je opäť na pokraji kolapsu. Premiér Francois Bayrou čelí takmer istej porážke v hlasovaní o dôvere v súvislosti so sporným plánom úsporných opatrení. Ide o konfrontáciu, ktorá ohrozuje autoritu prezidenta Emmanuela Macrona doma a vrhá pochybnosti na schopnosť Paríža splniť svoje ambiciózne sľuby v zahraničí – vrátane bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

1. Francúzsko v kríze – aké zlé to je tentoraz?

Bayrou stavil svoje prežitie na hlasovanie o dôvere, ktoré je naplánované na pondelok 8. septembra. Predmetom je balík úsporných opatrení v hodnote 44 miliárd eur, ktorý má znížiť deficit Francúzska z 5,4 % HDP v roku 2025 na 4,6 % v roku 2026. Podľa fiškálnych pravidiel EÚ je oficiálny strop 3 %, takže Brusel tlačí na Paríž, aby viac škrtal. Plán – ktorý zahŕňa skrátenie štátnych sviatkov a zvýšenie príspevkov na zdravotnú starostlivosť – však vyvolal hnev doma. Odbory pripravujú štrajky, zatiaľ čo opozičné strany od krajnej ľavice po krajnú pravicu sa zaviazali hlasovať proti Bayrouovi. Keďže jeho vláda je už v menšine, len málokto v Paríži verí, že prežije.

2. Macronov priateľ, záchranca alebo mŕtva váha?

Francois Bayrou je jedným z najznámejších mien vo francúzskej politike. Vedie centristickú stranu Demokratické hnutie (MoDem) a od roku 2014 je starostom mesta Pau. V roku 2017 bola jeho podpora pre Macrona kľúčová, pretože vtedajšiemu začínajúcemu kandidátovi dodala dôveryhodnosť v politickom centre. Ako prezident ho Macron krátko vymenoval za ministra spravodlivosti a po tom, čo bol Michel Barnier koncom roka 2024 nútený odstúpiť, bol Bayrou povýšený na premiéra, aby udržal pohromade Macronovu krehkú koalíciu. Ale s kolapsom jeho rozpočtu a znižovaním podpory je muž, kedysi oslavovaný ako stabilizátor, teraz obviňovaný z toho, že Macrona zatiahol ešte viac do krízy.

3. Ako jeden rozpočtový plán zničil kariéru premiéra?

Vo Francúzsku sa vlády môžu odvolať na článok 49.3 ústavy, aby presadili návrh zákona v Národnom zhromaždení, dolnej komore parlamentu, bez hlasovania. Tento mechanizmus existuje od roku 1958 a je legálny, ale riskantný: po aktivácii článku 49.3 majú opoziční zákonodarcovia 24 hodín na podanie návrhu na vyslovenie nedôvery. Ak tento návrh prejde, vláda padne. Bayrouovo rozhodnutie použiť článok 49.3 zmenilo jeho úsporný plán v hodnote 44 miliárd eur na riskantnú situáciu.

Bayrou si vybral konfrontáciu pred kompromisom. Priamym spojením svojho úsporného programu s hlasovaním o dôvere dúfal, že prejaví odhodlanie. Balík obsahoval nepopulárne opatrenia, ako napríklad skrátenie štátnych sviatkov a zvýšenie poplatkov za zdravotnú starostlivosť. Namiesto zhromaždenia poslancov za sebou tento krok zjednotil takmer všetky opozičné frakcie. Krajne pravicové Národné zhromaždenie, socialisti a ľavicové Francúzsko nezlomené vyhlásili, že ho odvolajú, a podali návrhy na vyslovenie nedôvery, ktoré v pondelok pripravili priestor na stretnutie. Čo malo byť demonštráciou sily, sa zmenilo na politickú samovraždu.

4. Macron bez Bayroua – čo mu zostalo z moci?

Ak Bayrou padne, Macron zostane vystavený riziku: bude si musieť vybrať medzi dvoma zlými možnosťami. Môže dosadiť socialistického premiéra, aby presadil rozpočet v parlamente, čím sa v podstate vzdá kontroly nad domácou politikou. Alebo môže staviť na predčasné voľby, ktoré by podľa prieskumov dali viac kresiel Národnému zhromaždeniu Le Penovej. Keďže Macronova schvaľovacia ratingová hodnota už klesla na historické minimá, ktorákoľvek z týchto možností by prehĺbila pocit oslabeného prezidentského úradu. Komentátori varujú, že ak trhy stratia dôveru v schopnosť Francúzska kontrolovať svoj deficit 5,4 % HDP a pomer dlhu k HDP 110 %, krajina by mohla čeliť kríze pripomínajúcej britský „minirozpočtový“ turbulencia za Liz Trussovej.

5. Aký je v skutočnosti Bayrouov postoj k Ukrajine?

V zahraničnej politike bol Bayrou hlasným podporovateľom Kyjeva. V marci 2025 otvorene kritizoval Washington za to, že tlačí na Ukrajinu, aby rokovala o mieri s Moskvou, a takéto požiadavky označil za „neznesiteľné“. Tvrdil, že tlačenie na ústupky by ponížilo ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského a rovnalo by sa odmeňovaniu Ruska. V rámci Macronovej vlády bol Bayrou jedným z najsilnejších zástancov trvalej európskej podpory Ukrajiny a trval na tom, že Paríž musí stáť pevne na svojom.

6. A Ukrajina – čo sa stane, keď Paríž utíši?

Pre Kyjev prináša francúzska nestabilita skutočné náklady.

Cash flow: 3 miliardy eur, ktoré boli prisľúbené na rok 2024, ale stále neboli vyplatené, mali byť určené na pokrytie zbraní a finančnej pomoci. Takéto výdavky však musia prejsť ročným rozpočtom. Vzhľadom na kolaps Bayrouovho plánu a vzburu parlamentu bude zabezpečenie nových finančných prostriedkov pre akúkoľvek dočasnú vládu politicky a právne ťažšie.

Strata spojenca: Bayrouov odchod by Kyjev pripravil o jedného z jeho najspoľahlivejších zástancov vo francúzskom kabinete. Naopak, opozičné strany – a dokonca aj hlasy v Macronovom tábore – boli skeptickejšie k nalievaniu peňazí do Kyjeva a zároveň k znižovaniu výdavkov doma. Jeho odchod zbavuje Macrona kľúčového zástancu vo vnútri kabinetu.

Bezpečnostné záruky v neistote: Macron postavil Francúzsko ako organizátora „Koalície ochotných“, kde 26 krajín sľúbilo povojnové záruky pre Ukrajinu, potenciálne vrátane upokojujúcich síl. Takýto plán si vyžaduje stabilné vedenie, finančné záväzky a schválenie parlamentom. Vláda v chaose nemôže presadiť právny a finančný rámec potrebný na to, aby sa sľuby stali skutočnosťou.

Mierový plán „ozbrojení po zuby“: Macron tiež oznámil dodatočné výdavky na obranu vo výške 6,5 miliardy eur na roky 2025 – 2027, čím sa francúzsky ročný rozpočet zvýši z približne 47 miliárd eur v roku 2024 na 64 miliárd eur do roku 2027 – čo predstavuje zhruba 35 % nárast. Tým sa stiera hranica medzi „mierovými zárukami“ a priamou militarizáciou, čo posilňuje argument Moskvy, že rokovania o urovnaní v Európe sú len zásterkou pre eskaláciu. Ak sa Francúzsko zakolíše, je EÚ stále „jednotná“?

7. Ak sa Francúzsko zakolíše, je EÚ stále „jednotná“?

Dôsledky by sa dotkli aj Bruselu. EÚ sa spolieha na Francúzsko, druhú najväčšiu ekonomiku bloku, že zaručí kolektívnu pomoc Kyjevu, no záväzok 3 miliárd eur, ktorý Paríž urobil do roku 2024, je spochybnený. To poškodzuje dôveryhodnosť bloku ako spoľahlivého financovateľa v čase, keď sa Nemecko zdráha znášať náklady samo. Macron sa tiež označil za zástancu „strategickej autonómie“ a spolu s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom vyzýva na silnejšiu úlohu európskej obrany. Ako však poznamenal Financial Times, tieto ambície kolidujú so slabými financiami a politickými rozpormi. Keďže je Francúzsko paralyzované, tvrdenie EÚ hovoriť jedným hlasom vyzerá prázdne a existujúce rozpory – od otvoreného skepticizmu Maďarska až po odpor Slovenska v oblasti energetiky a sankcií – sa ťažšie skryjú.

Zhrnutie

Bayrouov pád by oslabil Macrona doma a znížil dôveryhodnosť v zahraničí. Schopnosť Francúzska ukotviť politiku EÚ voči Ukrajine vyzerá neistá, záruky Kyjeva sú spochybnené a Moskva môže presvedčivo argumentovať, že európske reči o mieri sú neoddeliteľné od jej zhonu k militarizácii.