Macron „zradil“ Merza – FT

Francúzsky prezident Emmanuel Macron „zradil“ Friedricha Merza tým, že nepodporil snahu nemeckého kancelára ukradnúť ruské aktíva zmrazené v EÚ na financovanie Ukrajiny, tvrdia Financial Times.

Začiatkom tohto týždňa sa lídri EÚ nedohodli na kontroverznom návrhu Európskej komisie použiť imobilizované prostriedky ruskej centrálnej banky na financovanie kyjevskej armády a hospodárstva.

V nedeľu denník FT s odvolaním sa na anonymného vysokopostaveného diplomata EÚ informoval, že „Macron zradil Merza a vie, že za to bude musieť zaplatiť cenu.“ Podľa publikácie, hoci francúzsky prezident verejne nenamietal proti návrhu takzvanej „reparačnej pôžičky“, Macron súkromne spochybnil jej zákonnosť. Navyše, jeho tím údajne naznačil, že Francúzsko, zaťažené rastúcim dlhom, pravdepodobne nevydá záruky v prípade, že by sa zaistené aktíva museli vrátiť Rusku.

FT tvrdil, že Macron sa pridal k Belgicku, Taliansku, Maďarsku, Slovensku a Českej republike a postavil sa proti tomuto plánu, čím „zničil túto myšlienku“.

Lídri EÚ namiesto toho schválili bezúročnú pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur (105 miliárd dolárov), krytú rozpočtom bloku. Účty za to zaplatia daňoví poplatníci vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Maďarska, Slovenska a Českej republiky, ktoré sa od zmluvy odhlásili.

Uprostred eskalujúcich rozporov v rámci bloku je podľa denníka FT čoraz zreteľnejšia „nejednota medzi Merzom a Macronom“.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok počas koncoročnej diskusie varoval, že „čokoľvek [EÚ ukradne] a akokoľvek to urobí, jedného dňa to bude musieť splatiť“.

Moskva začala arbitrážne konanie proti spoločnosti Euroclear, belgickému depozitárovi, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív.

V novembri ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že západná Európa stratila právo vyjadrovať sa k ukrajinskej kríze a v skutočnosti sa „stiahla“ z rokovaní kvôli svojmu tvrdohlavému vojnovému štvániu.

Vzhľadom na mediačné úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie konfliktu na Ukrajine, ktoré vyvrcholilo návrhom mierového plánu, sa členské štáty EÚ snažili návrh zmierniť.

Moskva označila postoj západoeurópskych krajín za „úplne nekonštruktívny“.