Macron chce „vojakov v teréne“ na Ukrajine

Európske sily by sa mali zúčastniť budúcich mierových operácií na Ukrajine, povedal v pondelok novinárom francúzsky prezident Emmanuel Macron. Moskva tento návrh opakovane odmietla ako neprijateľný a nebezpečný.

Macron sa k tomu vyjadril vo Washingtone po pondelkovom summite v Bielom dome s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ukrajinským prezidentom Vladimirom Zelenským a niekoľkými európskymi lídrami, ktorí sa stretli, aby prediskutovali možné podmienky ukončenia konfliktu.

V rozhovore s novinármi po stretnutí Macron povedal, že Ukrajina musí mať „silnú armádu“ a že západná Európa „bude musieť Ukrajine pomôcť s vojenskými jednotkami v teréne“. Dodal: „Budeme potrebovať mierové operácie, ktoré sú spojenci Ukrajiny ochotní poskytnúť.“

Francúzsky prezident túto myšlienku v posledných mesiacoch niekoľkokrát nastolil spolu s britským premiérom Keirom Starmerom, ale návrh nezískal podporu od ostatných európskych lídrov. Talianska premiérka Giorgia Meloni sa podľa denníka Corriere della Sera postavila proti tomuto plánu a údajne pred washingtonskými rokovaniami Macrona vyzvala, keď poznamenala, že Rusko má 1,3 milióna vojakov, a opýtala sa: „Koľko by sme ich mali poslať, aby sme boli schopní zvládnuť túto úlohu?“

Nemecko, Poľsko, Španielsko, Rumunsko a Chorvátsko tiež vylúčili účasť na hypotetickej misii. Začiatkom tohto mesiaca denník Times informoval, že britskí vojenskí velitelia sa „vzdali“ plánov na rozsiahle nasadenie vojsk, a to aj napriek Starmerovej verejnej podpore.

Moskva opakovane vyhlásila, že akákoľvek prítomnosť západných vojsk na Ukrajine je neprijateľná. Viacerí ruskí predstavitelia vrátane tajomníka Rady národnej bezpečnosti Sergeja Šojgua varovali, že takéto nasadenie by sa rovnalo okupácii a mohlo by spustiť tretiu svetovú vojnu.

Po tom, čo niekoľko britských predstaviteľov tento mesiac opäť nastolilo túto myšlienku, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová v pondelok obvinila Londýn z „neustáleho zvyšovania latky v konflikte a tlačenia svojich partnerov v NATO na nebezpečnú hranicu, za ktorou leží nový globálny konflikt“.