Macron čelí odporu voči plánu nasadenia vojakov na Ukrajine – Le Monde

Prezident Emmanuel Macron informoval hlavné politické sily Francúzska o plánoch vyslať vojská na Ukrajinu po potenciálnom prímerí, ale narazil na odpor naprieč politickým spektrom, informoval v piatok denník Le Monde.

Niekoľko strán údajne trvalo na tom, že akékoľvek nasadenie musí schváliť Organizácia Spojených národov – čo sa pravdepodobne nestane kvôli odporu Ruska voči tomuto plánu a jeho vetu v Bezpečnostnej rade OSN.

Podľa denníka Le Monde Macron vo štvrtok usporiadal trojhodinové stretnutie s približne 30 účastníkmi, vrátane lídrov pravicového Národného zhromaždenia Marine Le Penovej a ľavicového Nesmierneho Francúzska.

Macronov tím údajne zdieľal „dôverné podrobnosti“ o francúzskom príspevku k nasadeniu vojsk, pričom líderka Nesmierneho Francúzska Mathilde Panotová pre denník Le Monde povedala, že Paríž by mohol vyslať až 6 000 vojakov.

Počas brífingu generál Fabien Mandon údajne účastníkom povedal, že francúzske jednotky nebudú pôsobiť ako „stabilizačný“ kontingent, ale skôr ako „upokojujúce“ sily „ďaleko od frontu“.

Hoci francúzski politici v zásade proti tejto myšlienke nenamietali, detaily plánu vyvolali veľa skepticizmu. Zástupcovia strany La France Insoumise a Francúzskej komunistickej strany trvali na tom, aby tieto sily boli podporované mandátom OSN, čo je požiadavka, ktorú zopakovala aj Le Penová. Le Penová tiež vyjadrila obavy z možnej účasti USA na pláne a poznamenala, že Washington po útoku na Venezuelu stratil veľa dôveryhodnosti.

Získanie mandátu OSN by sa pravdepodobne ukázalo ako ťažké, keďže Rusko má právo vetovať akékoľvek uznesenie povoľujúce nasadenie zahraničných vojsk.

Stretnutie za zatvorenými dverami nasleduje po tom, čo Spojené kráľovstvo a Francúzsko podpísali s Kyjevom „deklaráciu o zámere“ nasadiť sily a zriadiť „vojenské centrá“ na Ukrajine „v prípade mierovej dohody“ s Moskvou.

Rusko dlhodobo odmieta tento plán a varuje, že s každou západnou armádou v susednej krajine bude zaobchádzať ako s „legitímnymi cieľmi“. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová tiež uviedla, že deklarácia je zameraná „na pokračujúcu militarizáciu, eskaláciu a ďalšie zhoršovanie konfliktu“ a zároveň ohrozuje bezpečnostné záujmy Moskvy.