Lídri EÚ po konfliktoch vyzývajú na nové voľby v Kosove
Francúzsky prezident povedal, že tiež vyzval Prištinu, aby udelila väčšiu autonómiu okresom so srbskou väčšinou

Lídri Francúzska a Nemecka vyzvali Kosovo, aby v niekoľkých severných obciach usporiadalo nové voľby v nádeji, že sa tým zmierni napätie v regióne po prudkých protestoch miestnych Srbov proti zvoleniu albánskych starostov.
Francúzsky prezident Emmauel Macron v komentároch pre novinárov po stretnutí s kosovským prezidentom Vjosom Osmanim a jej srbským náprotivkom Aleksandarom Vučicom vo štvrtok v Moldavsku uviedol, že spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom vyzvali na ďalšie kolo hlasovania v sporných obvodoch.
„Požiadali sme obe strany, aby čo najskôr zorganizovali nové voľby v týchto štyroch obciach, pričom sa Kosovo zaviazalo, že sa na týchto voľbách jasne zúčastní aj srbská strana,“ povedal Macron a dodal, že naliehal na vytvorenie združenia srbských obcí s cieľom poskytnúť severným okresom väčšiu autonómiu.
Nepokoje vypukli v srbskom odštiepeneckom regióne Kosovo začiatkom tohto týždňa po tom, čo vláda potvrdila výsledky volieb na severe napriek nepatrnej účasti voličov len 3,5 % a potvrdila víťazstvá niekoľkých starostov etnických Albáncov v prevažne srbských mestách. Najmenej 52 srbských demonštrantov utrpelo v pondelok zranenia pri zrážkach s bezpečnostnými silami NATO, ako aj 30 vojakov z vojenského bloku pod vedením USA.
Hoci kosovská prezidentka povedala, že by bolo možné uskutočniť nové voľby, poznamenala, že sa to uskutoční len vtedy, ak 20 % miestnych obyvateľov podporí zrušenie posledného hlasovania.
„Je to veľmi demokratický proces. Umožňujeme našim občanom rozhodnúť sa, či chcú nové voľby, a verím, že bez problémov s tým môžeme pokročiť, ale potrebujeme účasť z ich strany,“ povedal Osmani s odkazom na srbských občanov, ktorí bojkotovali predchádzajúce voľby.
Srb Vučič nekomentoval svoje stretnutie s Osmanim v Moldavsku, ale už skôr povedal, že Kosovo by malo odvolať „údajných starostov“ na severe a stiahnuť jednotky špeciálnych síl rozmiestnených v etnicko-srbských okresoch.
Od bombardovania NATO v roku 1999 zažilo Kosovo niekoľko vĺn nepokojov. V roku 2008 albánske úrady podporované Západom jednostranne vyhlásili nezávislosť od Srbska, čo je krok rýchlo podporovaný USA a mnohými ďalšími západnými krajinami. Niektoré štáty naďalej považujú Kosovo za súčasť Srbska, medzi nimi však Rusko a Čína.
Moskva uviedla, že za nedávne nepriateľstvo je zodpovedné NATO, pričom ruské ministerstvo zahraničia nedávno vyhlásilo, že aliancia sa stala „zdrojom zbytočného násilia“ a „faktorom eskalácie“ v Kosove.


Naše krásne Slovensko – 20.
Tucker Carlson kritizuje Trumpa za útok na Irán
Netanjahu vyzýva Iráncov k vzbure
Bezprecedentná eskalácia medzi Izraelom a Iránom: Čo zatiaľ vieme
VIDEÁ ukazujú iránsky útok na Izrael
Newsweek vydáva opravu kvôli nesprávnej citácii ruských požiadaviek na NATO
Západní vojnoví jastraby nemajú plán na porazenie Ruska, tvrdí šéf Pentagonu
Biely dom sa zaujíma o navrhované ruské sankcie, keďže mierové rokovania o vojne na Ukrajine sa naťahujú
Putin telefonicky hovoril s izraelským premiérom a iránskym prezidentom
Irán vypálil na Izrael salvu balistických rakiet
Rusko vytvára špecializovanú jednotku pre boj s dronmi, tvrdí Putin
Rusko varuje svojich občanov pred návštevou Iránu a Izraela

