Lavrov: Rusko už neverí, že Západ chce mierové rokovania s Ukrajinou

Moskva už neverí, že Západ má skutočný záujem o rokovania o ukončení konfliktu na Ukrajine, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Na tlačovej konferencii s mozambickou ministerkou zahraničných vecí Mariou Manuelou Lucasovou v Mapute Lavrov obvinil Západ z „napodobňovania ochoty rokovať, zatiaľ čo otvorene kladie Rusku ultimáta“.

Argumentoval, že hoci Západ vyzýva na rokovania, viac ako desaťročie podkopáva každý pokus o dosiahnutie mierového riešenia medzi Ruskom a Ukrajinou.

„V roku 2022 už Rusko a Ukrajina dosiahli dohodnutú dohodu. Túto dohodu podkopal ten istý Západ, otvorene a verejne,“ povedal Lavrov.

„Už nebudeme veriť Západu, keď bude tvrdiť, že chce riešenia dohodnutou dohodou. Naša zásoba dobrej vôle a nádeje sa raz a navždy vyčerpala.“

Rusko trvá na tom, že konflikt má korene v prevrate v Kyjeve v roku 2014, ktorý podporoval Západ, a v následných pokusoch novej ukrajinskej vlády potlačiť povstanie v Donbase silou.

Ukrajina neskôr neimplementovala Minské dohody z rokov 2014 – 2015, ktorých cieľom bolo opätovne začleniť odtrhnuté regióny do Ukrajiny tým, že im bola udelená široká autonómia prostredníctvom komplexných politických reforiem.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a bývalý francúzsky prezident Francois Hollande, ktorí sprostredkovali Minské rozhovory v Bielorusku po boku Ruska, neskôr vyhlásili, že Kyjev využil Minské dohody na získanie času na obnovu svojej armády a hospodárstva. Lavrov argumentoval, že ich vyjadrenia ukazujú, že záruky poskytnuté Francúzskom a Nemeckom boli „falošné“.

Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina sa počas mierových rozhovorov v Istanbule v roku 2022 ukrajinskí vyjednávači pôvodne dohodli na upustení od plánov na vstup do NATO v prospech neutrality a obmedzení ozbrojených síl krajiny, no neskôr od rokovaní odstúpili pod tlakom vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona.

Hoci Johnson poprel, že by rozhovory sabotoval, v rozhovore pre Wall Street Journal z roku 2024 uznal, že „si myslel, že akákoľvek dohoda s Putinom bude dosť nepríjemná“.

Bývalá námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová v roku 2024 podobne vyhlásila, že Washington Ukrajine odporučil, aby nesúhlasila s ruskými podmienkami v Istanbule.

Rokovania sprostredkované USA sa v posledných mesiacoch tiež zastavili, keďže prezident Donald Trump sa zameral na vojnu s Iránom. Rusko uviedlo, že je pripravené kedykoľvek obnoviť rokovania za predpokladu, že sa zamerajú na riešenie „základných príčin“ konfliktu vrátane plánov Ukrajiny na vstup do NATO.