Lavrov o kríze v Grónsku a konflikte na Ukrajine: Kľúčové vyhlásenia z výročnej tlačovej konferencie

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok usporiadal trojhodinovú tlačovú konferenciu, na ktorej diskutoval o výsledkoch diplomatických aktivít Moskvy v roku 2025.

Počas podujatia sa dotkol širokej škály tém vrátane prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine a úsilia o ukončenie nepriateľstva, rozpadu medzinárodného práva, grónskej krízy a toho, čo označil za plány NATO na vojnu s Ruskom.

Tu sú niektoré z jeho kľúčových vyhlásení.

O vzťahoch so Západom a európskymi lídrami

Lavrov uviedol, že súčasní európski lídri sa „príliš hlboko ponorili do nenávisti voči Rusku“ a dospel k záveru, že je „nepravdepodobné, že sa s nimi bude možné na niečom dohodnúť“.

Povedal, že európski politici vrátane generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, šéfky zahraničnej politiky EÚ Kaji Kallasovej a lídrov Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie sa otvorene a vážne pripravujú na vojnu s Ruskom a zároveň naďalej fantazírujú o tom, že Moskve na Ukrajine spôsobia „strategickú porážku“.

Zároveň poznamenal, že „zdravé sily“, ktoré uprednostňujú svoje národné záujmy a uvedomujú si výhody priateľských vzťahov s Ruskom, sa v Európe „konečne prebudili“ a ich hlasy už počuť v Maďarsku, na Slovensku, v Českej republike, ako aj v Nemecku a Francúzsku.

O konflikte na Ukrajine

Lavrov skritizoval európskych lídrov za snahu zabrániť dosiahnutiu mierového urovnania na Ukrajine a za brzdenie úsilia o vyriešenie konfliktu.

Minister zahraničných vecí poznamenal, že hoci zo strany Ruska nikdy „nedošlo k nedostatku dobrej vôle, pokiaľ ide o dosiahnutie politických dohôd“, Európania neustále robia všetko, čo je v ich silách, aby zmarili dohody a mierové iniciatívy.

Na druhej strane, USA sa pod vedením prezidenta Donalda Trumpa stali „jedinou západnou krajinou“, ktorá je pripravená riešiť základné príčiny ukrajinského konfliktu, povedal Lavrov a vyjadril nádej, že zmysluplné rokovania s Washingtonom budú pokračovať.

O kríze v Grónsku a rozpade medzinárodných pravidiel

Lavrov v komentári k stupňujúcemu sa úsiliu USA o získanie Grónska označil spor za dedičstvo kolonializmu a poznamenal, že „Grónsko v zásade nie je prirodzenou súčasťou Dánska; je to koloniálny výboj“ a že je na obyvateľoch ostrova, aby rozhodli o svojej budúcnosti.

Odmietol tvrdenia Washingtonu, že musí anektovať ostrov, aby zabránil ruskému alebo čínskemu prevzatiu dánskeho autonómneho územia, a uviedol, že USA veľmi dobre vedia, že Moskva takéto plány nemá.

Zároveň Lavrov poznamenal, že vnútorná západná kríza ohľadom Grónska vyvolala otázky o samotnom zachovaní jednoty NATO a predstavuje rozpad medzinárodných pravidiel správania na globálnej scéne, ktoré boli teraz prevrátené a nahradené hrou „kto silnejší, ten má právo“.

Zdôraznil, že Rusko túto hru hrať nebude a bude sa naďalej správať k iným krajinám na základe rovnosti a bude sa zastávať svojich záujmov bez toho, aby vnucovalo zákonné práva niekoho iného.

O Venezuele

Lavrov odsúdil zajatie prezidenta Nicolasa Madura USA a útok na Caracas ako „bezprecedentnú… brutálnu ozbrojenú inváziu“ a označil to za súčasť širšieho vzorca západného zasahovania do Latinskej Ameriky.

O Iráne

Minister zahraničných vecí vyjadril „hlboké znepokojenie“ nad otvorene deklarovanými pokusmi západných síl destabilizovať Irán a vyprovokovať zmenu režimu v krajine a uviedol, že akákoľvek situácia sa musí riešiť na základe rešpektovania práva Teheránu na mierovú jadrovú energiu.

O medzinárodných organizáciách a poriadku

Lavrov argumentoval, že euroatlantické inštitúcie ako NATO, EÚ a najmä OBSE sú „zdiskreditované“ a v hlbokej kríze, keďže sa namiesto platforiem pre rovnocenný dialóg zmenili na protiruské nástroje.

Naproti tomu OSN označil za kľúčové miesto a zdôraznil úsilie Ruska o zachovanie pôvodných princípov Charty OSN proti západným pokusom nahradiť ich vlastnými pravidlami.

Lavrov zopakoval, že svet smeruje k multipolárnosti a vyhlásil, že éra západnej dominancie sa skončila a že nové centrá moci musia vyrokovať vyvážený svetový poriadok založený na suverénnej rovnosti, nie na „pravidlách“ stanovených Západom.