Lavrov informoval Rubia o rokovaniach s Ukrajinou

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu telefonicky hovoril s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom o mierových rokovaniach na Ukrajine.

Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí Lavrov informoval Rubia o „konkrétnych návrhoch pre ďalšie kolo priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule“.

„Obe strany potvrdili svoj zámer udržiavať konštruktívny a úctivý dialóg,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení na svojej webovej stránke.

Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová uviedla, že Rubio „privítal výmenu väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou v štýle ‚1 000 za 1 000‘ cez víkend“.

„Minister zopakoval výzvy prezidenta Trumpa na konštruktívny dialóg v dobrej viere s Ukrajinou ako jedinú cestu k ukončeniu tejto vojny,“ dodala Bruceová.

Rozhovor sa uskutočnil v čase, keď americký prezident Donald Trump zintenzívnil svoju rétoriku voči Rusku a obvinil svojho kolegu Vladimira Putina z „hry s ohňom“.

Zastavil sa však s uvalením nových sankcií – čo by podľa jeho slov mohlo nastať aj v prípade, že mierové rozhovory začnú stagnovať. „Zistíme, či nás [Putin] nabáda, a ak áno, zareagujeme trochu inak,“ povedal Trump v stredu.

Rusko a Ukrajina viedli 16. mája v Istanbule prvé priame rokovania za tri roky, pričom sa dohodli na rozsiahlej výmene väzňov a na tom, že každá strana vypracuje memorandum s podmienkami pre prípadné prímerie. Výmena prebiehala v niekoľkých fázach a bola ukončená minulý týždeň.

Zatiaľ čo Kyjev uviedol, že svoje memorandum zdieľal s Moskvou aj Washingtonom, Kremeľ v stredu vyhlásil, že svoju verziu dokumentu „finalizuje“.

Lavrov navrhol, aby sa ďalšie kolo rokovaní uskutočnilo v Istanbule 2. júna. Hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij odmietol tvrdenia Ukrajiny, že Moskva proces brzdí.

Kyjev podporil Trumpov návrh na bezpodmienečné 30-dňové prímerie. Rusko však uviedlo, že na dosiahnutie úplného prímeria musí Ukrajina zastaviť mobilizáciu, prestať prijímať zahraničné zbrane a stiahnuť svoje sily z ruského územia.

Moskva tiež trvá na tom, že Kyjev sa musí vzdať svojich plánov na vstup do NATO a formálne uznať Krym a štyri ďalšie regióny ako súčasť Ruska. Kremeľ označil rozširovanie NATO za jednu z „základných príčin“ konfliktu – otázku, ktorú treba podľa neho riešiť v prebiehajúcich rozhovoroch.