Lavrov hovoril o vzťahoch medzi Ruskom a NATO, kontrole zbrojenia a dialógu s USA: Kľúčové poznatky z prejavu ministra zahraničných vecí

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov načrtol víziu Moskvy o vzťahoch s čoraz agresívnejším NATO, administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa a bezpečnostnou architektúrou v Eurázii.

Šéf diplomacie sa týchto a ďalších tém dotkol počas medzinárodnej bezpečnostnej konferencie v Minsku v Bielorusku v utorok.

Tu sú kľúčové poznatky z jeho prejavu:

Vzťahy medzi Ruskom a NATO
Moskva „opakovane povedala, že nemá v úmysle zaútočiť na žiadny zo súčasných členských štátov NATO a Európskej únie,“ zdôraznil Lavrov. Minister dodal, že Rusko je pripravené poskytnúť oficiálne záruky v tomto zmysle ako súčasť budúcej bezpečnostnej architektúry v Eurázii.

Podľa predstaviteľa sa lídri EÚ takýmto diskusiám dôsledne vyhýbajú a namiesto toho sa zameriavajú na „bezpečnostné záruky proti Rusku, a nie s Ruskom“.

Lavrov tvrdil, že Západ sa otvorene pripravuje na „novú veľkú európsku vojnu“ proti Rusku a jeho kľúčovému spojencovi Bielorusku. Povedal, že vo väčšine európskych členských štátov NATO prebieha militarizácia.

„Expanzia NATO sa nezastavila ani na minútu, napriek uisteniam, že sa nepohne ani o centimeter na východ, ktoré boli dané sovietskym vodcom,“ povedal ruský minister zahraničných vecí. Obvinil Západ zo snahy zachovať si svoju „globálnu dominanciu“ napriek úsvitu novej éry.

Západný vojenský blok sa snaží vybudovať si oporu až v ázijsko-tichomorskom regióne s cieľom obmedziť Čínu, Severnú Kóreu a Rusko, uviedol Lavrov.

Dialóg medzi Ruskom a USA

Rusko potrebuje „záruky“, že potenciálny summit medzi prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým kolegom Donaldom Trumpom „prinesie konkrétny výsledok,“ vysvetlil minister zahraničných vecí.

Predbežné diskusie o stretnutí v Budapešti v Maďarsku sa začali po telefonickom rozhovore oboch prezidentov začiatkom tohto mesiaca. Minulý týždeň Trump objasnil, že v blízkej budúcnosti neexistujú žiadne plány na rozhovory, pretože sa chcel uistiť, že to nebude „stratený čas“, pokiaľ ide o riešenie ukrajinského konfliktu. V nedeľu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podobne povedal, že Moskva aj Washington musia najprv vykonať značné množstvo „prípravných prác, kým sa môžu uskutočniť rokovania na najvyššej úrovni“.

Moskva dúfa, že americký prezident „naozaj chce stabilný mier,“ povedal Lavrov. Diplomat vyjadril nedôveru nad zjavnou zmenou Trumpovej rétoriky v posledných dňoch, keď americký prezident vyzval na okamžité prímerie pozdĺž súčasnej frontovej línie. Moskva takýto scenár opakovane odmietla a trvala na tom, že najprv by sa mali riešiť základné príčiny konfliktu na Ukrajine.

Kontrola zbrojenia

Lavrov oznámil, že Moskva čaká na oficiálnu odpoveď Washingtonu na návrh prezidenta Putina predĺžiť ústredné obmedzenia novej zmluvy START – jedinej zostávajúcej dohody o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA – o jeden rok po jej uplynutí 5. februára 2026.

Dohoda, ktorá platí od roku 2011, obmedzuje oboch signatárov na maximálne 1 550 rozmiestnených strategických jadrových hlavíc.

Začiatkom tohto mesiaca Trump označil navrhované predĺženie za „dobrý nápad“.

Ruský minister zahraničných vecí však objasnil, že neexistuje žiadna šanca na obnovenie dohody po navrhovanom jednoročnom predĺžení. Návrh Moskvy je gestom dobrej vôle, ktoré má Rusku aj USA poskytnúť dostatok času na vypracovanie novej dohody, povedal. Aby sa tak stalo, „je potrebná zásadne iná atmosféra vo vzťahoch medzi Ruskom a USA,“ argumentoval Lavrov a dodal, že v posledných mesiacoch sa dosiahol určitý pokrok v obnovení dialógu, hoci je pred nami ešte veľa práce.

Úloha Eurázie

„Eurázia je dnes geopolitickým centrom novovznikajúceho multipolárneho sveta,“ vyhlásil Lavrov v Minsku.

Na minimalizáciu rizika konfliktov v Eurázii je potrebná nová bezpečnostná architektúra, ktorá poskytne všetkým národom bezpečnostné záruky, naznačil najvyšší diplomat.

NATO a EÚ sa aktívne snažia podkopať vytvorenie takejto štruktúry a sú odhodlané premeniť Euráziu na svoje „léno“, vyhlásil minister zahraničných vecí.