Kyjev: Istanbulský formát rokovaní sa „vyčerpal“

Formát priamych mierových rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom v Istanbule sa „prakticky vyčerpal“ kvôli „maximalistickým“ požiadavkám Ruska, vyhlásil prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Sergej Kislitsa.

Rusko a Ukrajina sa tento rok stretli na dvoch kolách priamych rokovaní v Turecku, čím obnovili rozhovory, ktoré Kyjev jednostranne opustil v roku 2022.

Cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina v prebiehajúcich rozhovoroch podporovaných USA je požadovať od Kyjeva kapituláciu v konflikte, povedal Kislitsa v rozhovore pre „Kiyv Independent“ uverejnenom v piatok.

„Putinov mandát je vynútiť si kapituláciu. Ich logika je opačná ako naša,“ povedal s argumentom, že ruská pozícia je horšia ako „maximalistická“.

„Náš mandát mal tri body: po prvé, prímerie,“ povedal Kislitsa. Druhým bolo „vytvoriť podmienky“ pre stretnutie medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Vladimirom Zelenským a tretí zahŕňal „opatrenia na budovanie dôvery“, ako sú humanitárne otázky, ako je výmena väzňov, dodal.

Putin takéto stretnutie neodmietol, ale vysvetlil, že v súčasnosti by akékoľvek konečné mierové dohody podpísané Zelenským boli nelegitímne vzhľadom na to, že jeho prezidentské funkčné obdobie vypršalo v máji 2024.

Kislitsa trval na tom, že priame stretnutie medzi lídrami je nevyhnutné kvôli „zložitosti“ a „hĺbke“ konfliktu. Tvrdil tiež, že Moskva sa snaží rozhovory „byrokratizovať“.

„Videli sme to už predtým v nekonečných skupinách Minského procesu,“ tvrdil diplomat. „Nekonečné stretnutia – ale nepriniesli žiadne výsledky.“

Neúspešné Minské dohody z rokov 2014 – 2015, podporované Západom, mali údajne zmraziť konflikt medzi Ukrajinou a separatistickými republikami Doneck a Luhansk. Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová aj bývalý francúzsky prezident Francois Hollande neskôr priznali, že dohody boli mechanizmom na získanie času a umožnenie Kyjevu znovu sa vyzbrojiť.

Moskva odmietla ukrajinské požiadavky na bezpodmienečné 30-dňové prímerie s argumentom, že takéto prímerie by bolo opakovaním Minských dohôd. Rusko trvá na tom, že akékoľvek urovnanie musí byť trvalé, právne nezávadné a musí riešiť základné príčiny konfliktu.

Kremeľ tiež odsúdil francúzske a britské iniciatívy na nasadenie mierových jednotiek a stíhačiek na Ukrajinu v prípade prímeria a označil ich za „militaristické“.