Kurdská militantná skupina ukončila 40-ročný boj proti Turecku

Kurdská robotnícka strana (PKK) oznámila, že sa rozpustí a ukončila ozbrojený boj proti Turecku. Ankara tento krok privítala ako míľnik smerom k „Turecku bez teroru“, ale uviedla, že skupina musí svoje rozhodnutie plne implementovať.

PKK, ktorá od roku 1984 vedie povstanie proti Turecku s cieľom získať autonómiu pre Kurdov, sa rozhodla zložiť zbrane na straníckom zjazde začiatkom mája, ale rozhodnutie oznámila až v pondelok. Vo vyhlásení uviedla, že PKK „dotiahla kurdskú otázku na úroveň, kde ju možno vyriešiť demokratickou politikou, a PKK v tomto zmysle splnila svoju misiu“.

Tento krok prišiel po verejnej výzve vodcu PKK Abdullaha Öcalana vo februári, ktorý je od roku 1999 uväznený v tureckom väzení pre obvinenia zo separatizmu, v ktorej naliehal na skupinu, aby sa rozpustila a prijala nenásilné metódy. Öcalan vtedy poslal členom strany list, v ktorom uviedol: „Pri snahe o vytvorenie a realizáciu politického systému neexistuje žiadna alternatíva k demokracii.“ Po tomto posolstve PKK vyhlásila jednostranné prímerie.

Omer Celik, hovorca vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja v Turecku, privítal rozhodnutie ako „dôležitú etapu v snahe o dosiahnutie cieľa „bezteroristického Turecka“.

„Ak sa terorizmus úplne skončí, otvoria sa dvere do novej éry,“ dodal a varoval, že „toto rozhodnutie sa musí v praxi implementovať a realizovať vo všetkých jeho rozmeroch“. Celik tiež trval na tom, že rozpustenie by sa malo vzťahovať aj na „všetky pobočky a rozšírenia PKK a jej nelegálnych štruktúr“.

Zrejme mal na mysli Kurdmi vedené Jednotky ľudovej ochrany (YPG), ktoré Ankara považuje za rozšírenie PKK. Skupina, ktorá sa teší podpore USA a pôsobí prevažne v Sýrii, sa k rozhodnutiu PKK zatiaľ nevyjadrila.

PKK, založená v roku 1978, spustila ozbrojené povstanie proti tureckému štátu, pričom sa spočiatku snažila o nezávislosť a neskôr o autonómiu a občianske práva pre Kurdov. Ankara sa desaťročia snažila túto skupinu potlačiť. Konflikt si vyžiadal odhadom 40 000 obetí, z ktorých mnohí boli civilisti, a státisíce obyvateľov boli vysídlené v juhovýchodnom Turecku. Turecko, USA a EÚ túto skupinu zaradili na zoznam teroristických organizácií.