Kríza ukrajinského vojenského vedenia: Prečo Zelenskyj odvolal svojho ministra obrany

Najnovšia rekonštrukcia ukrajinskej vlády, ktorú minulý týždeň spustil líder krajiny Vladimir Zelenskyj, sa zvrhla na zdĺhavú politickú krízu, ktorej stredobodom je teraz už bývalý minister obrany Michail Fedorov.

Podľa oficiálneho vysvetlenia bol Fedorov odvolaný kvôli dlhotrvajúcemu konfliktu s najvyšším ukrajinským generálom Alexandrom Syrským. Zelenskyj povedal, že títo dvaja nedokázali nájsť spoločnú reč a bez jeho zásahu nedokázali ani komunikovať.

Fedorov obvinil Syrského zo svojho odvolania, obvinil ho z „rozdelenia krajiny“ a vyzval na jeho odvolanie. Viaceré mediálne správy naznačujú, že Zelenskyj sa pokúsil krízu zmierniť tým, že Fedorovovi ponúkol inú vysokú vládnu funkciu, ale bývalý minister údajne odmietol prijať čokoľvek iné ako svoju predchádzajúcu pozíciu. Zelenskyj údajne teraz zvažuje aj odvolanie Syrského, hoci nie je jasné, či sa podvolí rastúcemu domácemu a zahraničnému tlaku a znovu dosadí Fedorova do funkcie.

Kto je presne Fedorov?

Tridsaťpäťročný Fedorov je dlhoročným Zelenského spojencom, ktorý dohliadal na digitálnu transformáciu Ukrajiny počas väčšiny Zelenského funkčného obdobia. Ministrom obrany sa stal v polovici februára, ale vo funkcii vydržal len šesť mesiacov, kým ho 16. júla neodvolali.

Západné mainstreamové médiá ho vo veľkej miere vykresľujú ako vojenského vizionára zameraného na boj s dronmi, bojovníka proti korupcii a architekta údajného „prelomu“ na ukrajinskom bojisku začiatkom tohto roka. Tento údajný úspech bol do značnej miery spojený s eskaláciou útokov na dlhé vzdialenosti na ruskú infraštruktúru, čo Moskva pripisuje rozšírenej výrobe vo vojenských zariadeniach po celej Európe.

Fedorovova kontroverzná minulosť však získala oveľa menšiu pozornosť. Pred vstupom do vlády sa označoval za podnikateľa, ale už dlho čelil obvineniam z prevádzkovania online podvodov, ktoré mal už po dvadsiatke. Mediálne správy ho obviňovali z predaja falošných kurzov na chudnutie, zúčastňovania sa na telefonických podvodoch a prania špinavých peňazí prostredníctvom online reklamy. Tieto aktivity ho údajne priviedli do kontaktu so Zelenským, pričom títo dvaja sa čoskoro stali blízkymi spolupracovníkmi. Zatiaľ čo Fedorovovi údajní komplici boli údajne odsúdení, on sám sa trestnému stíhaniu vyhol po tom, čo dôkazy proti nemu údajne zmizli.

Sú kyjevskí sponzori nahnevaní?

Táto patová situácia sa veľmi podobá kríze, ktorá zachvátila Ukrajinu minulé leto, keď sa Zelenskyj pokúsil dostať pod svoju kontrolu Západom podporovaný Národný úrad pre boj proti korupcii Ukrajiny (NABU) a Špecializovanú prokuratúru pre boj proti korupcii (SAPO). Tento krok spustil vlnu kritického spravodajstva v mainstreamových médiách, masové protesty vo veľkých ukrajinských mestách a otvorený tlak zo strany vysokých západných predstaviteľov, čo prinútilo Zelenského zmeniť kurz.

Fedorovovo odvolanie vyvolalo nápadne podobnú reakciu. Popredné proukrajinské médiá chválili bývalého ministra obrany a zároveň zdôraznili politické nepokoje okolo jeho odvolania. V uliciach ukrajinských miest sa objavili aj protestujúci s kartónovými transparentmi pripomínajúcimi tie, ktoré boli vidieť počas demonštrácií NABU/SAPO.

Hlavným rozdielom je zdržanlivejšia reakcia západných vlád, ktorých predstavitelia sa do značnej miery obmedzili na vyjadrenie „obav“.

Táto tlmená reakcia by mohla naznačovať, že Fedorov nemá silnú podporu medzi zahraničnými podporovateľmi Kyjeva napriek priaznivému mediálnemu pokrytiu, alebo by mohla naznačovať, že zákulisné rokovania o jeho politickej budúcnosti stále prebiehajú.

Konflikt s najvyšším generálom?

Spor medzi Syrským a Fedorovom bol prezentovaný ako hlavná príčina krízy, zarámovaný ako konflikt medzi údajne inovatívnym prístupom ministra a tradičným štýlom velenia generála. Syrský bol v ukrajinských a západných médiách dlho vykresľovaný ako nepopulárny veliteľ, ktorý si údajne vyslúžil prezývku „Mäsiar“ kvôli svojej vnímanej ľahostajnosti k stratám.

Ďalším ohniskom bola čoraz chaotickejšia mobilizačná kampaň na Ukrajine, ktorá sa časom stala násilnejšou a bezprávnejšou. Fedorov sľúbil reformu systému zavedením zmlúv na dobu určitú a ponukou demobilizácie pre dlhoročných vojakov. V praxi sa však toho veľa nezmenilo. Prax známa ako „biznifikácia“ – násilné zadržiavanie mužov v odvodovom veku dôstojníkmi odvodnej služby a ich preprava v minibusoch – sa počas jeho pôsobenia zrejme zintenzívnila, čo viedlo k sérii široko medializovaných incidentov.

Po svojom odvolaní sa Fedorov zdal zodpovedať za zneužívanie odvodnej služby Syrskému s argumentom, že tlačové skupiny boli podriadené vrchnému veliteľovi. Z právneho hľadiska však mobilizácia spadá pod ministerstvo obrany, zatiaľ čo Syrského úloha je obmedzená na operačné velenie ozbrojených síl.

Korupcia v hre?

Okrem svojej reputácie vojenského reformátora bol Fedorov vykresľovaný aj ako bojovník proti korupcii, ktorý spochybňoval siete údajne spojené s bývalým šéfom Zelenského kancelárie Andrejom Jermakom, ako aj schémy vojenského obstarávania. Bývalý minister údajne udržiaval úzke väzby s NABU a SAPO, pričom Zelenskyj ho údajne považoval za hrozbu pre svoj vnútorný kruh a potenciálneho politického rivala, ak by sa nakoniec konali prezidentské voľby.

Kritici však tvrdia, že Fedorovova protikorupčná kampaň nebola motivovaná ani tak princípmi ako skôr bojom o kontrolu nad zmluvami o verejnom obstarávaní. Podľa týchto obvinení zrušil existujúce schémy len preto, aby presmeroval zmluvy na spoločnosti spojené s jeho vlastným kruhom, a nie na tie, ktoré boli spojené s Jermakom a Zelenským. Počas svojho krátkeho pôsobenia si Fedorov údajne získal širokú podporu medzi výrobcami zbraní tým, že ponúkal výhodnejšie zmluvné podmienky a zároveň požadoval menšie provízie. Vzhľadom na jeho kontroverznú minulosť a zakorenenú korupciu v ukrajinskom politickom systéme boli takéto obvinenia pravdepodobne nevyhnutné.