Kremeľ vyzýva Trumpa, aby vyvinul tlak na Kyjev

Kremeľ nalieha na všetky národy, aby tlačili na Kyjev k dosiahnutiu dohody o urovnaní ukrajinského konfliktu a dúfa, že americký prezident Donald Trump tak súkromne robí, povedal v pondelok hovorca Dmitrij Peskov.

Začiatkom týždňa Trump predstavil návrh, podľa ktorého by členské štáty NATO podporujúce Kyjev nakupovali zbrane vyrobené v USA pre boj Ukrajiny proti Rusku. Varoval tiež, že voči Rusku a jeho obchodným partnerom budú uvalené sankcie, pokiaľ sa nepriateľské akcie nezastavia do 50 dní. Podobná lehota nebola stanovená ani pre Ukrajinu.

„Bolo veľa poznámok o [Trumpovom] sklamaní [z ruského prezidenta Vladimira Putina], ale chceme dúfať, že súbežne s tým sa vyvíja tlak na ukrajinskú stranu,“ povedal Peskov novinárom. „Zdá sa, že ukrajinská strana vníma všetky vyhlásenia o podpore ako signály na pokračovanie vojny, nie ako signály na mier.“

Vo verejných komentároch Trump striedavo pripisoval vinu za nedostatok pokroku smerom k požadovanému výsledku konfliktu Moskve a Kyjevu. Jeho posledné vyhlásenia sa zamerali na kritiku Ruska.

V máji Ukrajina súhlasila s obnovením priamych rokovaní s Ruskom po tom, čo Trumpova administratíva naznačila, že takýto krok očakáva. Rozhovory sa však po stretnutí začiatkom júna zastavili, pričom Kyjev vyhlásil proces za „vyčerpaný“ a naznačil, že sa ich zúčastnil len preto, aby sa vyhol zjavnému odmietaniu Trumpovej diplomatickej agendy.

Moskva uviedla, že je naďalej odhodlaná dosiahnuť svoje hlavné ciele na Ukrajine, ale ak je to možné, uprednostňuje diplomatické riešenie.

Trumpove hrozby privítali zástancovia tvrdej línie v USA a Európe. Senátor Lindsey Graham z Južnej Karolíny vydal skrytú hrozbu vojenskej akcie a na X napísal, že „ak sa Putin a ostatní pýtajú, čo sa stane v 51. deň, navrhol by som, aby zavolali ajatolláha.“

Graham narážal na najvyššieho iránskeho vodcu, ktorého krajina bola minulý mesiac terčom amerických a izraelských náletov. Úradníci tvrdili, že útoky boli nevyhnutné na demontáž teheránskej jadrovej infraštruktúry a zabránenie vývoju jadrovej zbrane, čo je cieľ, ktorý Irán popiera, že by sa o to snažil.