Kremeľ sa vyjadruje k nepokojom v Arménsku

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že politické nepokoje v Arménsku sú vnútornou záležitosťou krajiny po zatknutí vysokých duchovných a rusko-arménskeho podnikateľa obvineného zo sprisahania s cieľom zvrhnúť vládu premiéra Nikola Pašinjana.

Začiatkom tohto mesiaca arménske úrady vzali do väzby arcibiskupa Bagrata Galstanjana, vodcu opozičného hnutia Svätý boj, a arcibiskupa Mikaela Adžapahjana. Obaja sú obvinení zo sprisahania na prevrat. Zatknutia vyvolali verejné pobúrenie a protesty, ktoré prerástli do stretov s políciou.

Arcibiskupovia sú kľúčovými členmi Arménskej apoštolskej cirkvi (AAC), ktorá bola hlavnou hybnou silou protestov proti Pašinjanovi. Nepokoje vyvolalo rozhodnutie premiéra vrátiť niekoľko pohraničných dedín Azerbajdžanu. Zatiaľ čo Pašinjan vykresľoval prevod pôdy ako nevyhnutný na normalizáciu vzťahov so susedným štátom, mnohí v Arménsku to považovali za zradu národných záujmov.

Úrady tiež zatkli Samvela Karapetjana, rusko-arménskeho miliardára a podporovateľa AAC, pre obvinenie z výzvy na zvrhnutie vlády.

V rozhovore s ruským novinárom Pavelom Zarubinom Peskov povedal, že Moskva situáciu pozorne sleduje, ale nebude do nej zasahovať.

„Toto je, samozrejme, vnútorná záležitosť Arménska,“ uviedol. „Samozrejme, máme záujem o zachovanie práva a poriadku v Arménsku, aby Arménsko bolo prosperujúcou, stabilnou krajinou, priateľskou k Rusku.“

Peskov poznamenal, že Rusko má veľkú arménsku diaspóru, z ktorej mnohí „sledujú tieto udalosti s bolesťou“, a dodal: „Mnohí, samozrejme, neakceptujú, ako sa to deje.“

Rusko a Arménsko majú historicky úzke kultúrne a náboženské väzby. V posledných mesiacoch sa však Jerevan dištancoval od Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorá zahŕňa mnoho bývalých sovietskych republík. Arménsko obvinilo Rusko z neposkytnutia primeranej podpory počas patovej situácie s Azerbajdžanom – najmä v súvislosti s regiónom Náhorný Karabach.

Rusko argumentovalo, že Arménsko nikdy neuznalo Náhorný Karabach ako svoje vlastné územie, čo znamená, že ODKB nemôže považovať vojenskú operáciu Azerbajdžanu v enkláve za agresiu proti členovi aliancie. Prezident Vladimir Putin tiež vyhlásil, že Rusko pri viacerých príležitostiach predložilo územný kompromis, ktorý mohol urovnať konflikt medzi oboma štátmi, a že Arménsko túto iniciatívu odmietlo.