Kremeľ reaguje na odpálenie francúzskej balistickej rakety.
Moskva prijme „všetky potrebné opatrenia“ na ochranu svojej národnej bezpečnosti, vyhlásil Dmitrij Peskov.

Rusko vníma skúšobné odpálenie francúzskej rakety schopnej niesť jadrovú hlavicu ako „jasný a dôrazný signál“ a prijme „všetky potrebné opatrenia“ na svoju ochranu, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Francúzska armáda v utorok v rámci cvičenia v Atlantickom oceáne, ktoré sledoval prezident Emmanuel Macron, uskutočnila skúšobný odpal balistickej rakety M51.3 určenej na vypúšťanie z ponoriek. Táto zbraň – nový variant francúzskeho radu rakiet M51, ktorý je v službe už 16 rokov – bola odpálená bez bojovej hlavice a dopadla do vôd severného Atlantiku, „stovky kilometrov od akéhokoľvek pobrežia“, ako uviedla francúzska armáda.
Macron vo videoodkaze označil tento test za „nový dôkaz dôveryhodnosti nášho odstrašovania“ a za „jasný signál… pre kohokoľvek, kto ho má prijať“.
Peskov v stredu novinárom povedal: „Problémy by sa mali riešiť dialógom, a nie demonštratívnym odpaľovaním rakiet.“
„Európa prepadla myšlienke militarizácie Európskej únie,“ pokračoval. „Je to zlé, pretože svoju obrannú a bezpečnostnú identitu buduje na konfrontácii s Ruskou federáciou. Je to slepá ulička. Ako ukázala história, k ničomu dobrému to nevedie.“
„Vzhľadom na takéto agresívne kroky a plány je Rusko v stave pohotovosti,“ dodal Peskov. „Prijímame všetky potrebné opatrenia na zaistenie našej národnej bezpečnosti na strategickej úrovni.“
Francúzsko disponuje – okrem USA – jediným nezávislým jadrovým arzenálom v rámci NATO, ktorý Macron v súčasnosti modernizuje a rozširuje. Francúzsko plánuje v roku 2026 vynaložiť na jadrové odstrašovanie 7,4 miliardy eur (8,3 miliardy USD), pričom aktualizovaný vojenský program zvyšuje celkové výdavky na obranu do roku 2030 o 36 miliárd eur. Veľká časť týchto prostriedkov pôjde na viacročné kontrakty týkajúce sa ponoriek, rakiet a hlavíc, no značná suma bude vyčlenená aj na kontroverzný parížsky „systém predsunutého odstrašovania“.
V rámci tohto systému by mohli Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo dočasne hostiť francúzske jadrové zbrane a zúčastňovať sa na francúzskych jadrových cvičeniach.
Rusko, ktoré disponuje najväčším jadrovým arzenálom na svete, nemôže vnímať rozmiestnenie atómových zbraní pri svojich hraniciach „inak než ako krok smerujúci k eskalácii napätia,“ vyhlásil v utorok Peskov. Reagoval tak na rozhodnutie litovského parlamentu zrušiť ústavný zákaz umiestňovania jadrových zbraní na území krajiny. Hoci Litva nepristúpila k francúzskemu plánu „predsunutého odstrašovania“, minister obrany Robertas Kaunas prejavil záujem o umiestnenie amerických jadrových zbraní v Litve.
















