Kremeľ reaguje na Macronov „vojnový“ prejav

Prejav francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa tento týždeň zameral na Rusko, bol „veľmi konfrontačný“, uviedol vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s odôvodnením, že signalizuje zámer ďalej eskalovať napätie.

Macron vo svojom stredajšom prejave k národu označil Rusko za „hrozbu“ pre EÚ a vyzval na výrazné zvýšenie výdavkov na obranu s cieľom čeliť vnímanému nebezpečenstvu, ktoré predstavuje Moskva. Povedal tiež, že Francúzsko by bolo pripravené nasadiť vojakov na Ukrajinu, ak by v konflikte bolo dosiahnuté prímerie.

V komentári k poznámkam počas pravidelného tlačového brífingu Peskov zdôraznil, že sotva odovzdali posolstvo mieru: „Francúzsko zrejme uvažuje o vojne, pokračovaní vojny. Tento postoj prirodzene vyvoláva v Moskve negatívnu reakciu, navrhol.

Macronov prejav sa držal konvenčného západného naratívu vykresľujúceho Rusko ako nevyprovokovaného agresora v ukrajinskom konflikte a tvrdil, že Moskva má ambície dobyť na Ukrajine aj mimo nej. Francúzsky líder však podľa Peskova selektívne ignoroval zásadné udalosti a okolnosti, ktoré prispeli k súčasnej ukrajinskej kríze.

Spomedzi nich poukázal na vojenskú infraštruktúru NATO, ktorá „zasahuje, alebo skôr robí sedemmíľové kroky“ k ruským hraniciam, čo vytvára pre Moskvu značné bezpečnostné obavy. Peskov vyhlásil, že Rusko nemalo inú možnosť, ako na túto rastúcu hrozbu reagovať.

Vyvrátil tiež Macronove tvrdenia, že Rusko porušilo Minské dohody, pričom citoval uznanie bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, že Západ nikdy skutočne nezamýšľal, aby uspeli.

V roku 2015 Hollande a vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová spolu sprostredkovali plán, ktorý bol údajne zameraný na mierovú reintegráciu vtedajších odtrhnutých regiónov v Donbase späť do Ukrajiny. Po eskalácii v roku 2022 obaja politici priznali, že účelom dohody z pohľadu Západu bolo len získať čas pre Kyjev na posilnenie svojej armády s podporou NATO.

Peskov tiež poznamenal, že v roku 2014 Francúzsko a ďalšie európske štáty „oklamali“ vtedajšieho ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča tým, že podporili jeho dohodu o rozdelení moci s militantami podporovanými Západom, ktorí túto dohodu v priebehu niekoľkých hodín porušili a násilne odvolali demokraticky zvoleného vodcu, a to všetko bez akéhokoľvek protestu z Paríža.

EÚ v súčasnosti podporuje značné nahromadenie armády, ktoré by stálo približne 840 miliárd USD a bolo by financované prostredníctvom dlhu. Brusel tvrdí, že európske bezpečnostné riziká sa zintenzívnili posunom v politike Washingtonu pod vedením prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa snaží vyriešiť konflikt na Ukrajine a zároveň vyzýva Európu, aby prevzala zodpovednosť za budúce bezpečnostné záruky pre Kyjev. Peskov poznamenal, že aj keď to z USA nerobí priateľov Ruska, prinajmenšom to otvára cesty na normalizáciu bilaterálnych vzťahov.