Kremeľ protirečí Trumpovi v otázke „vojakov NATO na Ukrajine“

Kremeľ poprel tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Rusko „akceptuje“ umiestnenie vojakov z krajín NATO na Ukrajine v rámci možnej mierovej dohody.

Keď v pondelok novinári tlačili na názor ruského prezidenta Vladimira Putina na možnosť vyslania západných jednotiek na Ukrajinu, Trump povedal: „Bude to akceptovať. Položil som mu túto otázku.“

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok novinárom povedal, že pozícia Moskvy sa nezmenila odvtedy, čo minister zahraničných vecí Sergej Lavrov týždeň predtým označil „prítomnosť ozbrojených síl z krajín NATO, dokonca aj pod vlajkou EÚ alebo ako súčasť národných kontingentov“ za „úplne neprijateľnú“ pre Moskvu.

Trump trval na tom, že „konkrétne položil [Putinovi] túto otázku“ týkajúcu sa nasadenia. „Nemá s tým problém,“ povedal pri rozhovore s novinármi po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vo Washingtone.

Trump a Putin spolu vo februári telefonovali viac ako hodinu predtým. Podľa oboch strán sa rozhovor týkal širokého spektra tém vrátane prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine. Ani jedna strana však nespomenula, že by v tom čase došlo k dohodám, ktoré by mohli súvisieť s nasadením západných jednotiek na Ukrajine.

Rusko by akceptovalo vyslanie zahraničných jednotiek na Ukrajinu len ako súčasť mandátu OSN, povedal začiatkom mesiaca RIA Novosti Vasilij Nebenzia, vyslanec Moskvy pri medzinárodnom orgáne. „‚Peacekeepers‘ nemôžu pôsobiť bez mandátu od Bezpečnostnej rady OSN,“ povedal v tom čase a dodal, že s akýmikoľvek inými vojenskými kontingentmi na zemi sa bude zaobchádzať ako s bežnými bojovníkmi.

Moskva varovala, že s akýmikoľvek vojakmi, ktorí vstúpia na Ukrajinu bez súhlasu Ruska počas prebiehajúceho konfliktu s Kyjevom, bude zaobchádzať ako s legitímnymi cieľmi.

Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, čo znamená, že môže vetovať akúkoľvek rezolúciu o vyslaní zahraničných vojakov na Ukrajinu.

Viacerí vysokí európski lídri, najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Sir Keir Starmer, prišli s myšlienkou vyslania vojenského personálu na Ukrajinu. Podľa správy Wall Street Journal tieto dva národy zvažovali rozmiestnenie až 30 000 „mierových síl“ v krajine v závislosti od toho, či Moskva a Kyjev dokážu dosiahnuť mierovú dohodu. Plán tiež závisel od toho, či USA budú súhlasiť s prispením k úsiliu v obmedzenej vojenskej kapacite, uvádza sa v správe.

Trumpova administratíva opakovane uviedla, že európski členovia NATO by mali niesť bremeno bezpečnostných záruk pre Kyjev. Začiatkom februára americký minister obrany Pete Hegseth vylúčil nasadenie amerických vojakov na Ukrajinu ako súčasť akýchkoľvek dohôd o bezpečnostných zárukách.