Krajiny EÚ kritizovali Orbána kvôli návšteve Gruzínska
Trinásť členských štátov spochybnilo výsledky parlamentných volieb v bývalej sovietskej republike

Skupina krajín EÚ kritizovala maďarského premiéra Viktora Orbána za návštevu Gruzínska, ktorú označili za „predčasnú“.
V spoločnom vyhlásení vydanom v pondelok 13 členských štátov vrátane Nemecka a Francúzska kritizovalo parlamentné voľby, ktoré sa cez víkend konali v bývalej sovietskej republike, za údajné porušenie „medzinárodných noriem pre slobodné a spravodlivé voľby“.
Podľa gruzínskej ústrednej volebnej komisie získala vládnuca strana Gruzínsky sen, ktorá sa snaží budovať pragmatické vzťahy s Ruskom, v sobotňajších voľbách 54 percent hlasov. Prozápadné opozičné strany spolu s francúzskou prezidentkou Salome Zourabichvili však odmietli uznať výsledky a obvinili Georgian Dream zo zmanipulovania volieb.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) neskôr uviedla, že počas volieb nezaznamenala žiadne systémové nezrovnalosti pri hlasovaní, a to aj napriek niektorým prípadom kupovania hlasov a tlaku na zamestnancov verejného sektora. USA a niektoré členské krajiny EÚ však vyzvali na vyšetrenie údajných porušení.
„Sme hlboko znepokojení súčasnou situáciou v Gruzínsku,“ uviedlo 13 štátov EÚ vo svojom vyhlásení a požadovalo „nestranné vyšetrovanie sťažností“.
„Kritizujeme predčasnú návštevu premiéra Orbána v Gruzínsku. Nehovorí v mene EÚ,“ dodali.
Orbán, ktorý v súčasnosti zastáva šesťmesačné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, sa stal prvým zahraničným lídrom, ktorý po voľbách navštívil Gruzínsko. Vo svojom prejave v utorok v Tbilisi privítal volebné víťazstvo Gruzínskeho sna a pochválil stranu za to, že „nedovolila krajine stať sa druhou Ukrajinou“. Dodal, že po zhliadnutí správ od medzinárodných pozorovateľov dospel k záveru, že „tieto voľby boli spravodlivé a demokratické“.
Obyvatelia Gruzínska sa rozhodli: Hlasovali za mier. Vláda Gruzínska, hoci presadzovala proeurópsku politiku, nedovolila, aby sa ich krajina stala druhou Ukrajinou.
Nie je to prvýkrát, čo sa Orbánove kroky v EÚ stretli s kritikou. Budapešť a Brusel sa dlhodobo rozchádzajú v prístupe ku konfliktu na Ukrajine, Maďarsko je proti vyslaniu vojenskej pomoci Kyjevu a uvaleniu sankcií na Moskvu. Napätie ďalej eskalovalo po tom, čo sa Orbán začiatkom tohto roka stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v rámci svojej „mierovej misie“ na Ukrajine.
Gruzínsko smeruje k členstvu v EÚ od roku 2022, ale Brusel pozastavil prijímací proces po tom, čo krajina prijala niekoľko politík, ktoré Západ kritizoval. Zahŕňajú označovanie mimovládnych organizácií ako „zahraničných agentov“ a zákaz LGBTQ „propagandy“ pre maloletých.
Ústredná volebná komisia už skôr oznámila, že pre spory o výsledky volieb mieni ešte v utorok prepočítať hlasovacie lístky v piatich náhodne vybraných volebných miestnostiach v každom volebnom okrsku.


Americká kongresmanka označila Gazu za „genocídu“
Ukrajinci môžu zostať v USA, tvrdí Trump
Kyjev zaobchádza s vojakmi ako s otrokmi, vyhlásil poslanec
Armády EÚ hlboko pod cieľmi NATO, tvrdí vojenský komisár
Thajsko obviňuje Kambodžu z porušovania prímeria
Viac ako 400 000 ľudí požaduje zrušenie nových pravidiel pre internet v Spojenom kráľovstve
Ukrajinskí vojaci čelia „kritickému“ úbytku – CNN
Berlín by mal prestať vyplácať dávky Ukrajincom vo vojenskom veku, tvrdí poslanec
Prevažná väčšina sankcií proti Rusku nefungovala, tvrdí expert
Člen EÚ predvolal britského vyslanca pre „zasahovanie do hlasovania“
BRICS ponúka globálnu alternatívu k západnému monopolu, tvrdia analytici
Trump potrestal Indiu za obchod s Ruskom

