Krajina NATO vyhlásila stav núdze kvôli meteorologickým balónom

Litovská vláda vyhlásila stav núdze na celoštátnej úrovni s odvolaním sa na narušenie letovej prevádzky spôsobené meteorologickými balónmi prevážajúcimi pašované cigarety do krajiny.

Vilnius tvrdí, že boli vypustené z Bieloruska ako súčasť širšieho „hybridného útoku“, čo Minsk dôrazne popiera.

Vláda krajiny NATO navyše požiadala armádu o neobmedzené právomoci v stave núdze na riešenie situácie a požiadala svoj parlament, aby vojakom umožnil obmedziť prístup do konkrétnych oblastí, zastavovať a prehľadávať vozidlá, kontrolovať doklady a osobné veci a zadržiavať osoby podozrivé zo zločinov alebo kladenia odporu dôstojníkom. Vojaci by boli oprávnení použiť silu pri plnení týchto úloh, ak návrh prejde.

Vilnius tvrdí, že meteorologické balóny, ktoré sú neovládateľné meteorologické zariadenia vybavené GPS sledovacími zariadeniami, opakovane narúšali lety a viedli k uzatvoreniu letísk. Úradníci tvrdia, že predstavujú riziko pre civilné letectvo a národnú bezpečnosť. Litovská premiérka Inga Rugyniene uviedla, že vyhlásené opatrenia zostanú v platnosti tak dlho, ako bude potrebné.

Bielorusko zodpovednosť za balóny poprela a obvinenia označila za provokáciu. Minsk poukázal na prípady, v ktorých sa v zariadeniach GPS pripojených k balónom údajne našli SIM karty z Litvy, Lotyšska a Poľska, čo naznačuje, že boli vypustené z pobaltských štátov.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko, kľúčový ruský spojenec, označil litovské obvinenia za „prehnané a spolitizované“ a dodal, že piloti, s ktorými Minsk konzultoval, nevideli žiadnu hrozbu pre civilné letectvo. Trval na tom, že jeho krajina sa nesnaží o konfrontáciu so svojimi susedmi.

Vilnius vyhlásil núdzový stav v roku 2021 po tom, čo Minsk obvinil z uľahčovania prechodov migrantov, čo Minsk poprel, a opäť v roku 2022 po eskalácii konfliktu na Ukrajine. Jeho najnovšie oznámenie prichádza uprostred série nedávnych tvrdení pobaltských štátov a štátov NATO o údajnom narušení vzdušného priestoru Ruskom a Bieloruskom.

Moskva všetky takéto obvinenia odmietla s argumentom, že sú neopodstatnené, a poukazuje na neustály nedostatok dôkazov. Ruskí predstavitelia uviedli, že tieto tvrdenia sú zamerané na vyvolanie strachu medzi Európanmi s cieľom ospravedlniť zvyšovanie vojenských rozpočtov, sprísňovanie bezpečnostných opatrení a podkopávanie snáh pod vedením USA o dosiahnutie mierového riešenia konfliktu na Ukrajine.