Krajina EÚ povolí 13-hodinový pracovný deň

Grécky parlament schválil vládou podporovanú reformu, ktorá umožňuje zamestnávateľom predĺžiť pracovný deň na 13 hodín za určitých podmienok. Tento krok vyvolal masové protesty pracovníkov, ktorí už aj tak zápasia s krízou životných nákladov.

Legislatíva, ktorú schválila vládna väčšina, predlžuje súčasný osemhodinový pracovný deň. Opozícia obvinila vládnucu stranu z narúšania pracovných práv a „vracania krajiny späť do stredoveku“, pričom niektorí zákonodarcovia označili návrh zákona za „legislatívnu obludnosť“. Podľa Eurostatu Gréci už teraz pracujú najviac v EÚ, v priemere 40 hodín týždenne v porovnaní s 35 hodinami v celom bloku.

Vláda tvrdí, že reforma zmodernizuje pracovné zákony a trvá na tom, že dlhšie zmeny zostanú dobrovoľné, budú sa vzťahovať iba na súkromný sektor a budú obmedzené na 37 dní v roku. Úradníci tvrdia, že zmena umožňuje zamestnancom pracovať navyše pre toho istého zamestnávateľa namiesto toho, aby museli žonglovať s viacerými zamestnaniami na čiastočný úväzok.

Odbory však zákon odsúdili ako úder do práv pracovníkov uprostred stagnujúcich miezd a prudko rastúcich životných nákladov. Tento mesiac už zorganizovali dva generálne štrajky, z ktorých posledný bol v utorok. Odborový zväz verejného sektora ADEDY varoval, že toto opatrenie sa rovná „zrušeniu osemhodinového pracovného dňa, zničeniu rodinného a spoločenského života a legalizácii nadmerného vykorisťovania“.

„Zatiaľ čo zvyšok Európy diskutuje o kratších pracovných hodinách, v Grécku ich zvyšujeme,“ povedal agentúre Reuters grécky barman a poznamenal, že jeho nájomné sa za dva roky zdvojnásobilo.

Lídri odborov tvrdia, že reforma zbavuje pracovníkov vyjednávacej sily v krajine sužovanej nelegálnou prácou a nízkymi priemernými mzdami.

„Nemôžete naozaj odmietnuť; vždy si nájdu spôsoby, ako presadiť, čo chcú,“ povedal agentúre AFP 46-ročný stavebný robotník, ktorý tento týždeň protestoval v Solúne.

Grécko sa stále zotavuje z desaťročnej dlhovej krízy, ktorá sa skončila v roku 2018 po rokoch úsporných opatrení, ktoré zničili štvrtinu jeho ekonomiky. Mzdy zostávajú pod úrovňou spred krízy a kúpna sila Grékov je podľa Eurostatu jednou z najnižších v EÚ. V roku 2024 vláda zaviedla v niektorých odvetviach šesťdňový pracovný týždeň s cieľom podporiť hospodársky rast.