Khor Mor pod paľbou: Obnovená vlna útokov odhaľuje krehkú energetickú bezpečnosť Kurdistanu

Útok dronov na plynové pole Khor Mor v stredu večer uvrhol Kurdistan do jednej z najhorších energetických kríz za posledné roky, čo zdôraznilo zraniteľnosť jeho najstrategickejšieho energetického uzla a oživilo diskusiu o politických a regionálnych motívoch opakovaných útokov na najväčšie plynárenské zariadenie v Iraku.
Zásah – po niekoľkých dňoch narušenia vzdušného priestoru a zvýšených bezpečnostných výstrahách – spôsobil rozsiahly požiar, vynútil si okamžité odstavenie a spôsobil prudký kolaps výroby elektriny v troch provinciách.
Korešpondenti Shafaq News informovali o rozsiahlych výpadkoch v Ninive, Al-Sulajmáníji, Erbile a Duhoku po útoku na zariadenie Chamchamal. S náhlym zastavením tokov plynu sa v celom regióne dramaticky znížili hodiny dodávok, čo vyvolalo obavy verejnosti, že prerušenie by mohlo pretrvávať, ak sa opravy oneskoria.
Oddelenie médií a informácií Kurdského kurdského štátu uviedlo, že produkcia elektriny klesla z približne 4 000 megawattov na približne 1 000, čím sa 24-hodinová služba Runaki v regióne znížila na takmer päť hodín denne. Ministerstvo elektrickej energie opísalo kolaps ako „80 %“.
Útok zavŕšil niekoľkodňové napätie okolo poľa. 23. novembra bezpečnostné sily spustili paľbu na dron, ktorý vchádzal do oblasti, pričom ďalšie vpády boli zaznamenané 24. a 25. novembra. Krátko pred polnocou 26. novembra dron narazil do nádrže na kvapaliny, čo spôsobilo požiar, ktorý bol neskôr uhasený. Prevádzkovateľ, spoločnosť Dana Gas, potvrdila, že medzi jej zamestnancami neboli žiadni zranení.
Najnovší útok prichádza v čase, keď sa úloha spoločnosti Khor Mor v energetickej krajine Iraku práve rozšírila. Spoločnosti Dana Gas a Crescent Petroleum nedávno oznámili skoré dokončenie a komerčné spustenie projektu rozšírenia KM250, modernizácie v hodnote 1,1 miliardy dolárov, ktorá zvýši spracovateľskú kapacitu o 250 MMscf/d, čím sa celková produkcia zvýši na 750 MMscf/d, čo predstavuje 50 % nárast. Projekt, dokončený osem mesiacov pred plánovaným termínom vďaka financovaniu od Bank of Sharjah, americkej Medzinárodnej rozvojovej finančnej korporácie (DFC) a výnosom z dlhopisov spoločnosti Pearl Petroleum vo výške 350 miliónov dolárov, predstavuje jeden z najväčších úspechov súkromného sektora v oblasti energetickej infraštruktúry v Iraku. Modernizácia zamestnala viac ako 10 000 pracovníkov, spotrebovala viac ako 6 000 ton ocele a počas výstavby zaznamenala 6,2 milióna pracovných hodín.
Očakávalo sa, že toto rozšírenie výrazne posilní výrobu elektriny v Iraku a podporí iniciatívu Runaki Kurdského kráľovského štátu – zameranú na dosiahnutie nepretržitého zásobovania elektrinou. Načasovanie útoku preto vyvolalo otázky, či sa útok snažil podkopať tento rýchly pokrok.
Khor Mor, ktorý sa rozprestiera na ploche 135 štvorcových kilometrov s 8,2 biliónmi kubických stôp overených zásob, je chrbticou energetického systému Kurdistanu. Produkcia stabilne rástla vďaka postupným modernizáciám – modernizáciám v rokoch 2018 a 2022 a projektu obtoku v roku 2020 – čím sa zvýšila produkcia z 305 miliónov kubických stôp/deň v roku 2018 na takmer 500 miliónov kubických stôp/deň do konca roka 2022. Dodatočná optimalizácia v roku 2023 zvýšila produkciu na 525 miliónov kubických stôp/deň v marci 2025. Tieto objemy zásobujú hlavné elektrárne v regióne.
Opakované útoky však naďalej narúšajú prevádzku. Útok v roku 2024 zabil štyroch jemenských pracovníkov a spôsobil niekoľkodňové odstavenie.
Prezident Kurdistanu Nechirvan Barzani uviedol, že najnovší útok bol zameraný na infraštruktúru slúžiacu Iraku aj Kurdistanu a vyzval federálnu vládu, aby rýchlo konala.
Premiér Masrour Barzani útok „čo najdôraznejšie odsúdil“ a varoval, že „obvyklí teroristi“ musia byť braní na zodpovednosť. Znovu vyzval Spojené štáty a medzinárodných partnerov, aby dodali obranné systémy, a na X napísal: „Naliehavo žiadam našich amerických a medzinárodných partnerov, aby poskytli obranné vybavenie potrebné na ochranu našej civilnej infraštruktúry.“
Dočasný premiér Mohammed Shia al-Sudanisa povedal, že útok bol „útokom na Irak ako celok“. V telefonáte s Masrourom Barzanim sa obe strany dohodli na vytvorení spoločného vyšetrovacieho výboru „čo najskôr“. Iracká bezpečnostná mediálna bunka označila útok za „zradný“ teroristický čin.
Experti, s ktorými sa rozprávala agentúra Shafaq News, tvrdia, že regionálna konkurencia na trhoch s plynom zostáva ústredným faktorom. Plány na prepravu plynu z Erbilu a Duhoku cez Turkiye a do Európy výrazne zvýšili strategickú hodnotu poľa. Dr. Khalid Haider povedal, že každý útok „podkopáva snahu regiónu o sebestačnosť v oblasti plynu a prehlbuje závislosť od drahého dovozu elektriny“, pričom pripomenul stratu 2 500 megawattov počas výpadku v roku 2024.
Žiadna skupina sa k zodpovednosti neprihlásila – v súlade s predchádzajúcimi incidentmi. Kurdská vláda opakovane obvinila skupiny v rámci PMF, ktoré sú napojené na Irán, zatiaľ čo Bagdad tieto obvinenia odmieta.
Bezpečnostný expert Sarmad al-Bayat spojil zraniteľnosť Iraku s nedostatkom pokročilých radarových systémov. „Bagdad sa s Washingtonom dohodol na kúpe šiestich systémov, ale dodávky boli pomalé,“ povedal a poukázal na nové energetické dohody medzi Irakom, Tureckom a Katarom ako možné zdroje regionálnych problémov.
Poloha poľa v blízkosti sporných území ešte viac zvyšuje riziko útoku. Politický poradca Mahmúd Khoshnaw uviedol, že mnohé útoky pochádzajú z „oblastí bezpečnostných medzier“ medzi federálnou jurisdikciou a jurisdikciou KRG – zón, kde dohody o spoločnom nasadení zostávajú neimplementované.
Tieto zraniteľnosti zhoršujú dlhotrvajúce spory o právomoci v oblasti ropy a zemného plynu. Rozhodnutie Federálneho najvyššieho súdu z roku 2022, ktorým boli zmluvy s KRG zrušené, zintenzívnilo napätie a nasledovalo po ňom niekoľko útokov dronmi a raketami.
Nový vyšetrovací výbor, podporovaný koalíciou vedenou USA, teraz opätovne preskúma najnovší útok.
K 27. novembru zostáva produkcia plynu pozastavená až do posúdenia škôd. Nebol oznámený žiadny časový harmonogram obnovenia prevádzky. Pre obyvateľov, ktorí za posledný deň utrpeli takmer úplný výpadok prúdu, útok vyvoláva naliehavé otázky, či ide o eskaláciu – alebo o ďalšiu fázu v širšom úsilí o pretvorenie budúcnosti irackého plynu.
Napriek jednotnému odsúdeniu zo strany Bagdadu a Arbilu zostáva totožnosť páchateľa sporná. Vyhlásenia kurdskej vlády predtým poukazovali na „iracké milície“ podporované Iránom, zatiaľ čo lídri PMF účasť popierajú s tým, že štartovacie miesta nie sú pod ich kontrolou.
Zdroj blízky rozhodovacím kruhom v Arbile povedal pre Shafaq News, že zakázané ozbrojené skupiny považujú rastúci plynárenský sektor v Kurdistane za dvojitú hrozbu: „Tieto skupiny sa domnievajú, že rozširujúca sa produkcia plynu v Kurdistane a budúca exportná kapacita by mohli oslabiť energetickú pozíciu Iránu v Iraku, ak by boli miestne polia prepojené s federálnou sieťou. Projekt Runaki, podporovaný vládou v Arbile spojenou s USA, tiež vnímajú ako konkurenčný model riadenia elektrickej energie v krajine, kde sa chronické výpadky stali symbolom zlyhania štátu.“
Útok prichádza aj v politicky napätom momente – dva týždne po parlamentných voľbách v Iraku, počas rokovaní o zostavení vlády a uprostred zastavených rozhovorov medzi kurdskými stranami o oživení parlamentu, ktorý bol pozastavený už viac ako rok. Politickí aktéri, ktorí anonymne hovorili pre Shafaq News, interpretujú útok ako posolstvo zamerané na ovplyvnenie tejto dynamiky, a nie ako čisto taktický útok na plynové zariadenie.
Jeho načasovanie – niekoľko dní pred plánovanou návštevou novovymenovaného vyslanca amerického prezidenta Donalda Trumpa v Iraku, Marka Savayu, iracko-amerického podnikateľa – podnietilo špekulácie o širšom geopolitickom signále. Jeho vymenovanie mnohí vnímajú ako znak tvrdšieho postoja USA voči frakciám spojeným s Iránom.
Lebo len niekoľko hodín po útoku v Khor Mor Savaya poznamenal, že „v plne suverénnom Iraku nie je miesto pre takéto ozbrojené skupiny“, a dodal, že Spojené štáty budú plne podporovať Bagdad pri braní na zodpovednosť každej strany zapojenej do nelegálnej ozbrojenej činnosti.
Ďalej vyzval Bagdad a Erbil, aby prehĺbili svoju bezpečnostnú koordináciu.
„Najpravdepodobnejšími páchateľmi sú ozbrojené skupiny pôsobiace v rámci regionálneho projektu – projektu, ktorý ťaží z pokračujúcej závislosti Iraku od externých dodávateľov energie. Khor Mor sa čoraz viac prezentuje ako alternatíva k regionálnym dodávateľom, ktorí využívajú energetickú závislosť Bagdadu na politické a ekonomické účely.“
Strategický expert Dr. Karzan Abdulrahman uviedol, že útok nemožno oddeliť od prekrývajúcich sa politických, ekonomických a bezpečnostných záujmov. Poznamenal, že z pokračujúcej destabilizácie bude profitovať viacero domácich a regionálnych aktérov.
„Khor Mor je chrbticou elektrickej sústavy Kurdistanu a stal sa tlakovým bodom v sporoch medzi Bagdadom a Erbilom o vlastníctvo polí, príjmy a exportné mechanizmy. Jeho cielenie narúša investičné podmienky a vyvíja tlak na zahraničné spoločnosti,“ dodal Abdulrahman.
Poukázal tiež na možnosť, že ozbrojené skupiny napojené na regionálne mocnosti používajú drony na odosielanie zložitých správ, čím zneužívajú súčasnú elektrickú krízu a verejnú frustráciu.
Abdulrahman dospel k záveru, že útoky odrážajú „súboj záujmov presahujúci hranice regiónu“, čo zdôrazňuje potrebu transparentných vyšetrovaní a prísnejších bezpečnostných opatrení na ochranu jedného z najdôležitejších energetických projektov Iraku.

Slovak










