Keď informatizácia škodí

Keď informatizácia škodí: systémové zlyhanie, ktoré oslabuje štát

Elektronizácia verejnej správy mala priniesť rýchlosť, úspory a menej stresu. Realita je však často opačná. Mnohé informačné systémy, ktoré dnes používajú zamestnanci štátu, síce formálne spĺňajú zákon, no v praxi sú neefektívne, zaťažujúce a v konečnom dôsledku poškodzujú nielen zdravie ľudí, ale aj schopnosť štátu fungovať.

Nejde pritom len o technický problém. Ide o systémové zlyhanie s právnymi, ekonomickými a bezpečnostnými dôsledkami.

Minúty namiesto sekúnd

V moderných európskych krajinách trvá spracovanie bežného administratívneho úkonu v elektronickom systéme niekoľko sekúnd. Automatická kategorizácia dokumentov, predvyplňovanie údajov a inteligentné workflow sú štandardom.

Na Slovensku však rovnaký úkon často trvá niekoľko minút. Zamestnanci manuálne vypĺňajú údaje, kontrolujú to, čo by mal kontrolovať systém, a obchádzajú nelogické postupy. Rozdiel nie je detail, ale rádový.

Pri miliónoch spracovaných spisov ročne to znamená stratu desiatok miliónov eur. Štát tak platí za pomalosť, ktorú si sám udržiava.

Pasívna tolerancia má rovnaký účinok ako aktívne poškodzovanie

Zásadným problémom už nie je samotná existencia neefektívnych systémov, ale ich dlhodobá aktívna alebo pasívna tolerancia.

Ak sú rozdiely v efektivite známe, merateľné a porovnateľné s praxou v iných štátoch EÚ, potom zotrvanie v tomto stave nie je neutrálne rozhodnutie. Má rovnaký dôsledok, ako keby niekto:

• úmyselne spomaľoval vnútorné procesy štátu,
• systematicky znižoval jeho výkonnosť,
• a oslaboval schopnosť verejnej správy reagovať na potreby občanov.

Z pohľadu dopadu na fungovanie štátu nie je rozdiel medzi sabotážou a dlhodobým udržiavaním nefunkčného systému, ak je jeho nefunkčnosť známa a riešiteľná.

Keď sa z IT stáva pracovné riziko

Informačný systém nie je len technológia. Je to hlavný pracovný nástroj, ktorý zásadne formuje spôsob práce tisícov ľudí.

Ak je zle navrhnutý, vytvára trvalý časový tlak, zvyšuje chybovosť a presúva zodpovednosť zo systému na jednotlivca. To vedie ku chronickému stresu, strate kontroly nad prácou a postupnému vyčerpaniu.

Európske právo pritom jasne hovorí, že zamestnávateľ – vrátane štátu – nesie zodpovednosť aj za organizáciu práce a pracovné nástroje. Psychosociálne riziká sú plnohodnotným pracovným rizikom.

Deformácia práce a oslabenie inštitúcií

Dlhodobé používanie neefektívnych systémov má ešte jeden nebezpečný dôsledok: deformuje odbornú prácu.

Zamestnanci si zvyknú riešiť jednoduché veci komplikovane. Namiesto zlepšovania procesov sa učia obchádzať systém. Odbornosť sa presúva z riešenia vecí na „prežitie v systéme“. To oslabuje inštitúcie zvnútra.

Výsledkom je nižšia kvalita rozhodnutí, viac chýb, viac sporov s občanmi a ďalšie spomaľovanie štátu.

Európa ukazuje, že ide o vedomú voľbu

Estónsko, Rakúsko či Nemecko používajú systémy, ktoré sú rýchle, právne kompatibilné a dlhodobo overené. Nejde o experimenty, ale o štandard verejnej správy.

Ak takéto riešenia existujú a štát o nich vie, potom zotrvanie v horšom stave nie je otázkou možností, ale rozhodnutia.

Téma štátnej odolnosti, nie IT detail

Toto už nie je debata o používateľskom rozhraní. Je to debata o odolnosti a funkčnosti štátu.

Štát, ktorý toleruje systémy, čo ho spomaľujú, vyčerpávajú jeho zamestnancov a plytvajú zdrojmi, sa oslabuje zvnútra. Bez výbuchov, bez hackerov, bez cudzieho zásahu. Stačí pasivita.

Audit efektivity, porovnanie s európskou praxou a uznanie informačných systémov ako pracovného rizika nie sú luxus. Sú obranným mechanizmom štátu voči vlastnému úpadku.