Kanadská provincia by mohla usporiadať referendum o odtrhnutí, vyhlásila premiérka
Danielle Smithová z Alberty uviedla, že hlasovanie o oddelení sa uskutoční budúci rok, ak petícia získa dostatočnú podporu.

Alberta by mohla v budúcom roku usporiadať verejné referendum o odtrhnutí sa od Kanady, ak petícia občanov získa potrebný počet podpisov, uviedla v pondelok premiérka provincie Danielle Smithová.
Západná provincia sa dlhodobo stretáva s federálnou vládou kvôli legislatíve obmedzujúcej rozvoj fosílnych palív a podporujúcej čistú energiu, ktorá podľa predstaviteľov Alberty nespravodlivo zacieľuje na ich ekonomiku. Smithovej oznámenie prichádza niekoľko dní po tom, čo si Liberálna strana zabezpečila štvrté funkčné obdobie po sebe vo federálnych voľbách, čím prehĺbila politické rozdiely medzi Ottawou a Albertou bohatou na ropu.
Po voľbách Projekt prosperity Alberty spustil petíciu požadujúcu referendum o nezávislosti provincie. Petícia získala viac ako 80 000 podpisov do 36 hodín od jej spustenia 2. mája a zostáva otvorená na verejnú podporu.
„Mala by Ottawa z akéhokoľvek dôvodu pokračovať v útokoch na našu provinciu, ako to robila v poslednom desaťročí? V konečnom dôsledku to bude na obyvateľoch Alberty, aby rozhodli,“ povedala Smithová.
Dodala, že hoci osobne nepodporuje myšlienku odtrhnutia, bude rešpektovať vôľu voličov. „Prijmem ich úsudok,“ povedala premiérka.
Nedávno Smithovej vláda tiež predložila legislatívu na zníženie počtu pre referendá iniciované petíciou občanov. Návrh zákona znižuje počet potrebných podpisov z 20 % na 10 % oprávnených voličov z posledných provinčných volieb a predlžuje obdobie na získavanie podpisov z 90 na 120 dní. Na prekročenie počtu by petícia potrebovala približne 177 000 podpisov.
Smithová poznamenala, že Alberta nechce „špeciálne zaobchádzanie ani almužny“, chce len mať slobodu rozvíjať svoje „neuveriteľné bohatstvo zdrojov“ a vybrať si, ako bude poskytovať zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie. Vyjadrila nádej, že odtrhnutie nebude potrebné a že jej vláda bude schopná dosiahnuť dohodu s premiérom Markom Carneym a novou kanadskou vládou.
Minulý týždeň si Carneyho Liberálna strana udržala moc po kampani, ktorá sa silne zamerala na to, čo nazval existenčnou hrozbou, ktorú predstavuje americký prezident Donald Trump, ktorý predložil myšlienku, že sa Kanada stane 51. štátom USA a zaviedol rozsiahle clá na väčšinu tovaru svojho suseda.
Výsledok volieb ešte viac prehĺbil dlhotrvajúce napätie v konzervatívnych regiónoch. V Alberte, kde konzervatívci získali 34 z 37 kresiel, mnohí obyvatelia vyjadrili frustráciu zo svojho federálneho vedenia. Podobná nespokojnosť bola hlásená aj v susednom Saskatchewane a v menšej miere aj v Britskej Kolumbii.

Štát NATO zvažuje zavedenie vojenskej služby pre starších občanov
V Poľsku narastajú protiukrajinské nálady – médiá
Trump zostáva otvorený návšteve Turecka kvôli mierovým rokovaniam o Ukrajine
Rubio a Witkoff odcestujú dnes ráno do Istanbulu – Reuters
Kremeľ vylučuje Putinovu účasť na mierových rokovaniach o Ukrajine
Legendárna ruská loď priplávala na Maurícius
Irán navrhuje „spoločný jadrový podnik“ s USA – NYT
Netanjahu sľubuje, že do Gazy vstúpi „s plnou silou“
Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) naliehal na vznesenie obvinení proti Netanjahuovi po tom, čo čelil obvineniam zo sexuálneho napadnutia – WSJ
Kremeľ vymenoval delegáciu na rokovania o Ukrajine
Nemecko by mohlo znovu zaviesť brannú povinnosť, vyhlásil minister obrany
Trump robí ústupky Iránu – CNN

