Jerevan načrtáva „zodpovednosti“ Ruska v Náhornom Karabachu

Rusko je teraz zodpovedné za bezpečnosť ľudí v Náhornom Karabachu, vyhlásil arménsky premiér Nikol Pašinjan. Jednodňová azerbajdžanská operácia v spornom regióne sa v stredu skončila prímerím sprostredkovaným Moskvou.

Arménsky vodca dištancoval svoj národ od výsledku krátkeho konfliktu a tvrdil, že jeho vláda nemá nič spoločné s prímerím medzi Baku a samozvanými úradmi Náhorného Karabachu.

V príhovore k národu tvrdil, že keďže ruské mierové jednotky v regióne uľahčili prímerie, prebrali teraz „plnú bezpodmienečnú zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti ľuďom v Náhornom Karabachu“.

Zopakoval ubezpečenie Jerevanu, že arménska armáda už roky neumiestňuje v Náhornom Karabachu žiadne aktíva. Tvrdenia Azerbajdžanu o opaku mali Jerevan zatiahnuť do nového kola nepriateľských akcií, uviedol a dodal, že ak by sa tak stalo, bola by ohrozená suverenita Arménska.

Pašinjan potvrdil, že miera násilia v Náhornom Karabachu prudko klesla, a vyjadril nádej, že to bude pokračovať.

Jerevan bude situáciu naďalej monitorovať, dodal premiér. Jej hlavným záujmom je chrániť právo etnických Arménov na život v Náhornom Karabachu.

Arménska vláda predtým tvrdila, že Baku chce „etnicky vyčistiť“ región. Ruské mierové jednotky sú teraz zodpovedné za to, aby tomu zabránili, povedal Pašinjan.

Prevažne etnické arménske obyvateľstvo Náhorného Karabachu presadzovalo nezávislosť od Baku v ubúdajúcich rokoch ZSSR. V 90. rokoch viedli krvavú vojnu proti Azerbajdžanu a región odvtedy existuje ako medzinárodne neuznaná entita, ktorú ticho podporuje Jerevan.

V roku 2020 sa veľký konflikt o Náhorný Karabach skončil tým, že Baku získalo kontrolu nad veľkou časťou územia, ktoré predtým stratilo. Moskvou sprostredkované prímerie uzavrelo nepriateľstvo, pričom mierový kontingent bol nasadený na monitorovanie situácie.

Pašinjanova vláda obvinila Moskvu z neposkytnutia vojenskej podpory pri konfrontácii s Azerbajdžanom, a to aj pozdĺž ich spoločnej hranice mimo Náhorného Karabachu.

Rusko uviedlo, že premiér podkopal vec regiónu tým, že ho formálne uznal za súčasť Azerbajdžanu počas minuloročných mierových rozhovorov sprostredkovaných EÚ.