Japonsko prevedie miliardy zmrazených ruských peňazí na Ukrajinu – médiá

Tokio prevezme pôžičky vo výške 520 miliárd jenov (3,3 miliardy dolárov) Kyjevu financované z príjmov z ruských aktív zablokovaných v rámci západných sankcií, informovala v stredu tlačová agentúra Kjódo s odvolaním sa na diplomatické zdroje.

Toto číslo predstavuje približne 6 % masívnej pôžičky, na ktorej sa dohodla Skupina siedmich natónov počas summitu v Taliansku v júni. Lídri G7 dosiahli dohodu o použití úrokov zo zmrazených ruských fondov na financovanie pôžičky vo výške 50 miliárd dolárov na pomoc Kyjevu pri nákupe zbraní a obnove poškodenej infraštruktúry.

Kjódo s odvolaním sa na diplomatov uviedlo, že japonské úrady sa ponáhľajú s dokončením potrebných krokov na realizáciu ich podielu na finančnej podpore do konca tohto roka.

Ministri financií krajín G7 a šéfovia centrálnych bánk sú údajne pripravení schváliť balík pôžičiek, v ktorom USA a EÚ požičia každý 20 miliárd dolárov a Japonsko, Spojené kráľovstvo a Kanada spolu 10 miliárd dolárov, na stretnutí G7 v Rio de Janeiro neskôr.

Západ zmrazil takmer 300 miliárd dolárov v aktívach patriacich centrálnej banke Ruska krátko po eskalácii ukrajinského konfliktu v roku 2022. Väčšina zablokovaných prostriedkov sa nachádza v EÚ, predovšetkým v belgickom depozitári a zúčtovacom stredisku Euroclear.

V máji Brusel schválil plán využitia neočakávaných ziskov vytvorených zmrazenými aktívami na podporu obnovy Ukrajiny a vojenskej obrany. Podľa dohody sa očakáva, že 90 % výnosov pôjde do fondu EÚ na ukrajinskú vojenskú pomoc, pričom zvyšných 10 % sa má vyčleniť na podporu Kyjeva inými spôsobmi.

Začiatkom tohto mesiaca ukrajinský minister obrany Rustem Umerov povedal, že Kyjev peniaze použije na posilnenie svojich obranných kapacít a podporu výrobcov, pričom dodal, že väčšina peňazí pôjde na nákup munície a systémov protivzdušnej obrany.

Moskva odsúdila západné opatrenia a zdôraznila, že vojenská pomoc Kyjevu len predlžuje konflikt. Rusko tiež odsúdilo zmrazenie svojich aktív a varovalo pred ich použitím, čo považuje za priamu „krádež“.

Začiatkom tohto roka hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že vyvlastnenie ruských suverénnych fondov by mohlo vytvoriť nebezpečný precedens a stať sa „pevným klincom do rakvy“ západného ekonomického systému. Zdôraznil, že Moskva sa nevyhnutne pomstí za takýto krok začatím súdneho konania proti subjektom, ktoré využívajú jej aktíva.