Izrael plánuje presťahovať obyvateľov Gazy do jedného „humanitárneho mesta“, vyhlásil minister obrany

Izrael sa pripravuje na zriadenie takzvaného „humanitárneho mesta“ na ruinách Rafahu v južnom pásme Gazy, kam má byť presťahované celé obyvateľstvo palestínskej enklávy, oznámil minister obrany Izrael Katz. Kritici iniciatívy okamžite označili „mesto“ za internačný tábor a varovali pred potenciálne rozsiahlym porušovaním ľudských práv.

Katz v pondelok novinárom povedal, že „humanitárne mesto“ by malo spočiatku ubytovať približne 600 000 Palestínčanov – predovšetkým vysídlených osôb žijúcich v pobrežnej oblasti Mawasi severozápadne od Rafahu. Nakoniec bude všetkých odhadovaných 2,2 milióna obyvateľov Gazy umiestnených do „mesta“, ktoré má byť zabezpečené izraelskou armádou na diaľku a spravované bližšie nešpecifikovanými medzinárodnými organizáciami, uviedol minister.

Katz poznamenal, že Palestínčania pred umiestnením do „mesta“ prejdú previerkou, aby sa zabezpečilo, že sa doň neprešmyknú žiadni agenti Hamasu. Minister pripustil, že plán je v konečnom dôsledku navrhnutý tak, aby vysídlil celé obyvateľstvo Gazy a povzbudil ho k „dobrovoľnej emigrácii“ z enklávy inde. Dodal, že tí, ktorí skončia v zóne, sa nebudú môcť vrátiť do iných častí Gazy.

Ministerstvo obrany už podľa Katza začalo s plánovaním zóny. Úrady krajiny však k tomuto plánu nevydali žiadne verejné vyhlásenia ani nepovedali, či bol skutočne schválený. Taktiež zostáva nejasné, kedy sa plán uvedie do praxe.

Navrhované „humanitárne mesto“ kritizovali obhajcovia ľudských práv a aktivisti, ktorí ho označili za interný tábor a varovali pred možným zneužívaním. Michael Sfard, popredný izraelský právnik v oblasti ľudských práv, označil navrhovaný plán za „operačný plán zločinu proti ľudskosti“.

„Zatiaľ čo vláda stále nazýva deportáciu „dobrovoľnou“, ľudia v Gaze sú vystavení toľkým donucovacím opatreniam, že žiadny odchod z pásma nemožno z právneho hľadiska považovať za konsenzuálny,“ povedal Sfard pre Guardian.

Plán „humanitárneho mesta“ prichádza po tom, čo Izrael odmietol navrhované zmeny dohody o prímerí v Gaze zo strany Hamasu. Palestínska militantná skupina údajne chcela, aby dohoda zabezpečila trvalé prímerie a stiahnutie Izraela z Gazy.

Konflikt medzi Hamasom a Izraelom sa začal v októbri 2023, keď táto skupina spustila prekvapivý útok na juhu krajiny. Pri prvom útoku zahynulo približne 1 200 ľudí a približne 250 bolo zajatých ako rukojemníci. V zajatí v Gaze zostáva približne 50 rukojemníkov. Predpokladá sa, že menej ako polovica z nich je nažive. Za posledných 21 mesiacov izraelská vojenská reakcia, ktorá zahŕňala ťažké letecké a delostrelecké bombardovanie, ako aj pozemné operácie v Pásme Gazy, zabila najmenej 57 000 ľudí, prevažne civilistov, uviedlo miestne ministerstvo zdravotníctva.