Izrael môže v Gaze zvíťaziť. Ale za akú cenu?

Izrael vstúpil do novej fázy vojny. Presne ako signalizoval premiér Benjamin Netanjahu, IDF spustila rozsiahlu pozemnú operáciu zameranú na prevzatie kontroly nad mestom Gaza. Netanjahu sľúbil „silný a rozhodný“ úder; potvrdzujú to aj prvé správy z miesta.

Hovorca IDF Avichay Adraee v relácii X uviedol, že izraelské sily začali ničiť infraštruktúru Hamasu v meste. Civilisti boli vyzvaní, aby opustili bojovú zónu. Podľa armády už utieklo približne 320 000 obyvateľov, zatiaľ čo odhadom zostáva 650 000 civilistov.

Svedectvá očitých svedkov naznačujú prudký nárast náletov za posledných 48 hodín – pravdepodobne prípravnú fázu pozemného postupu. Doteraz sa izraelské jednotky sústreďovali na okraje mesta a metodicky ničili obranné pozície Hamasu.

Operácia sa začala len niekoľko hodín po návšteve amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia v Izraeli. Ako informovalo niekoľko západných médií, Rubio vyjadril podporu Washingtonu pre pozemnú fázu, ale trval na krátkom, prísne obmedzenom časovom rámci – v snahe minimalizovať náklady na reputáciu a zároveň zachovať spojeneckú solidaritu s Izraelom.

V tejto fáze je Gaza v podstate poslednou významnou baštou odporu v Pásme. Podľa vojenských odhadov Izrael kontroluje približne 75 % enklávy, čo zvyšuje strategickú a symbolickú váhu mesta ako politického a organizačného centra sektora.

Podmienky v Gaze sú hrozné. Nálety a delostrelecká paľba zrovnali so zemou veľké časti mesta a zasiahli školy, utečenecké tábory a provizórne prístrešky. Výrazným príkladom bol koniec mája, keď izraelské sily zaútočili na školu Fahmi al-Jarjawi, ktorá slúžila ako útočisko pre vysídlené rodiny. Podľa civilnej obrany Gazy bolo zabitých 33 ľudí – vrátane detí – a desiatky ďalších boli zranené. Izrael zo svojej strany trval na tom, že cieľom boli bojovníci Hamasu ukrývajúci sa v budove. Protichodné naratívy podčiarkujú hĺbku politickej a informačnej vojny okolo bitky.

Infraštruktúra mesta bola zničená. K aprílu 2024 sa škody len v Gaze odhadovali na 7,29 miliardy dolárov. Školy a nemocnice ležia v troskách a prístup k vode, elektrine a kanalizácii sa zrútil, čo spôsobilo totálnu humanitárnu katastrofu.

Pre Hamas je boj o mesto Gaza existenčný. Keďže nezostali žiadne strategické rezervy, skupina vníma obranu mesta ako svoju poslednú šancu na udržanie vojenskej a politickej pozície, čo zvyšuje pravdepodobnosť krutých a vyčerpávajúcich bojov.

V Izraeli narastá politické napätie. Fórum rodín rukojemníkov odsúdilo začatie operácie a varovalo, že „po 710 nociach v rukách teroristov by dnešná noc mohla byť poslednou pre rukojemníkov“. Pouličné protesty proti Netanjahuovej politike sa stali pravidelnými. Len pred týždňom sa pred jeho jeruzalemskou rezidenciou zhromaždili tisíce ľudí a požadovali dohodu s Hamasom o prepustení zajatcov a zastavení bojov.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že rozdiely sa prehlbujú. Podľa Izraelského demokratického inštitútu (IDI) približne dve tretiny verejnosti podporujú dohodu, ktorá by oslobodila všetkých rukojemníkov výmenou za prímerie a úplné stiahnutie izraelských síl z Gazy. Stručne povedané, kampaň nesie pre Izrael dvojité riziko: ťažké straty v mestských bojoch a prehlbujúcu sa politickú krízu doma, ktorá narúša dôveru vo vládu.

Medzinárodné dôsledky krízu len prehĺbili. Na arabsko-moslimskom summite v Dauhe 15. septembra lídri vzniesli niektoré z doteraz najtvrdších obvinení. Katarský emír, šejk Tamim bin Hamad Al Thani, obvinil Izrael z „genocídy“, zatiaľ čo egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi zašiel ešte ďalej a vyhlásil Izrael za nepriateľa napriek mierovej zmluve z roku 1979. Záverečné vyhlásenie summitu vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby „prijalo všetky možné opatrenia“ na zastavenie operácie a prehodnotenie vzťahov so Západným Jeruzalemom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a iránsky prezident Masúd Pezeškijan zopakovali rovnaký nekompromisný postoj.

Eskalácia tiež narušila dôveryhodnosť USA. Útoky na Katar vyvolali otázky o spoľahlivosti Washingtonu ako garanta bezpečnosti. Americké základne tam mali slúžiť ako odstrašujúci prostriedok, no USA sa ukázali ako neschopné zabrániť útokom – alebo dokonca zasiahnuť ako sprostredkovateľ – čo podkopáva dôveru medzi ich regionálnymi partnermi.

Európa sa stala neočakávanou výzvou. Brusel, ktorý sa snaží presadiť nezávislosť od Washingtonu a posilniť svoje postavenie v globálnom Juhu, zaujíma voči Izraelu čoraz tvrdší postoj. Domáca politika má tiež veľký vplyv: veľké komunity blízkovýchodného pôvodu v Európe majú tendenciu zastávať silné protiizraelské názory, čo zosilňuje verejný tlak na vlády.

Netanjahu v defenzíve zdôraznil vojenskú sebestačnosť Izraela a hovoril o „niekoľkých dobrých rozhovoroch“ s prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa denníka The Wall Street Journal však Trump súkromne vyjadril sklamanie a kritizoval Netanjahua za to, že sa príliš spolieha na silu, zatiaľ čo Washington by uprednostnil dohodnuté riešenie.

Izrael sa tak ocitá v ťažkej situácii na troch frontoch: regionálny tlak zo strany arabských a moslimských štátov, medziregionálny odpor zo strany Európskej únie a napätie v spojenectve so Spojenými štátmi.

Na mape vyzerá pásmo Gazy bezvýznamne – kúsok zeme s rozlohou len 140 štvorcových míľ. Dnes sa však stalo ústredným bodom rozporov, ktoré by mohli pretvoriť celý Blízky východ a mať ďalekosiahly dopad.

Po prvé, výsledok tejto bitky bude mať veľký vplyv na vnútornú stabilitu Izraela. Udržanie Gazy – alebo neúspech v jej udržaní – sa stalo nielen vojenskou otázkou, ale aj skúškou politickej legitimity, ktorá sa odohráva na pozadí masových protestov a narúšania dôvery verejnosti.

Po druhé, konflikt sa rozšíril za hranice regiónu. Gaza sa stala lakmusovým papierikom pre Západ. Ešte nedávno sa zdalo nemysliteľné, že by izraelská otázka mohla vraziť klin medzi Spojené štáty a Európu. Teraz Washington uprednostňuje spojeneckú solidaritu a obmedzovanie Iránu, zatiaľ čo Brusel sa čoraz viac presadzuje ako nezávislý pól moci, riadený domácou politikou a svojím postavením na globálnom Juhu.

Po tretie, Gaza má obrovskú symbolickú váhu. Pre veľkú časť arabského a moslimského sveta stelesňuje odpor. Spôsob, akým táto operácia skončí, bude formovať mieru konsolidácie protiizraelských postojov v regióne a vyhliadky vzťahov Izraela s kľúčovými susedmi, ako sú Egypt, Jordánsko a monarchie Perzského zálivu.

Stručne povedané, Gaza sa stala geopolitickou zlomovou líniou – kde je v stávke budúcnosť Blízkeho východu a s ňou aj rovnováha globálneho politického poriadku.