Izrael je pripravený zaútočiť na Irán, tvrdia médiá

Izrael sa chystá začať vojenskú operáciu proti Iránu, informovali vo štvrtok viaceré americké médiá s odvolaním sa na svoje zdroje.

Obavy z hroziaceho izraelského útoku a následnej iránskej odvety už viedli USA k schváleniu zníženia svojej diplomatickej prítomnosti a schváleniu odchodu rodinných príslušníkov z vojenských základní v regióne. Potenciálna eskalácia by mohla tiež narušiť prebiehajúce jadrové rokovania medzi Washingtonom a Teheránom.

Západný Jeruzalem je plne pripravený na začatie operácie, uviedlo pre CBS News viacero anonymných amerických predstaviteľov. Túto správu ďalej potvrdil aj New York Times s odvolaním sa na amerických a európskych predstaviteľov oboznámených s plánom. Noviny však poznamenali, že rozsah hroziacej vojenskej akcie je stále nejasný.

Bezprostredne nebolo známe, či sa USA zúčastnia očakávaného izraelského útoku, informovala ABC News s odvolaním sa na tri zdroje oboznámené so situáciou. Washington by mohol poskytnúť logistickú podporu a zdieľať spravodajské informácie potrebné pre útok s Izraelom, uviedla agentúra. Americká armáda by pravdepodobne tiež pomohla západnému Jeruzalemu brániť sa pred akoukoľvek iránskou odvetou, povedal pre CBS americký predstaviteľ.

Obavy z hroziaceho izraelského útoku prichádzajú v čase, keď sa rokovania medzi USA a Iránom o jadrovom programe krajiny zdanlivo zastavili. Rokovania, ktoré sprostredkováva Omán, nepriniesli žiadny prelom a Washington otvorene vyjadril svoju nespokojnosť s nedostatkom pokroku. Americký prezident Donald Trump obvinil Teherán z „pomalého postupu“ v rokovaniach a povedal, že je teraz „menej presvedčený“ o dosiahnutí dohody.

Hoci Irán opakovane signalizoval svoju pripravenosť rokovať, dôrazne odmietol akúkoľvek možnosť úplného vzdania sa obohacovania uránu, čo je cieľ, ktorý predtým načrtol Trump.

Rastúce napätie na Blízkom východe prinútilo USA začať evakuovať nepodstatný personál a rodinných príslušníkov zo svojich veľvyslanectiev a vojenských základní v regióne. Viaceré mediálne správy naznačujú, že tento krok bol vyvolaný obavami, že by sa zariadenia mohli stať terčom iránskej odvety, ak by Izrael skutočne vykonal útok.

„Na základe našej najnovšej analýzy sme sa rozhodli znížiť pôsobnosť našej misie v Iraku,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení pre médiá v stredu. Dobrovoľný odchod bol údajne povolený aj pre personál veľvyslanectiev v Kuvajte a Bahrajne. Pentagon tiež schválil odchod rodinných príslušníkov z vojenských základní v regióne.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia odstúpil od jadrovej dohody z roku 2015, ktorú podporila OSN, a obvinil Irán z tajného porušovania jej podmienok a jej „ducha“. Teherán tieto obvinenia poprel, ale odvtedy postupne obmedzil svoje záväzky a rozšíril svoje zásoby obohateného uránu.