Izrael by mohol zaútočiť na iránske jadrové zariadenia – CNN

Pravdepodobnosť izraelského vojenského úderu na iránske jadrové zariadenia sa v posledných mesiacoch „výrazne zvýšila“, informovala v utorok CNN s odvolaním sa na viacerých amerických predstaviteľov oboznámených s novými spravodajskými hodnoteniami.

Hoci izraelské vedenie ešte neprijalo konečné rozhodnutie, nedávno zachytená komunikácia naznačuje, že plánovanie aktívne prebieha, uviedli pre sieť nemenované zdroje.

Americké spravodajské služby tiež zaznamenali izraelské vojenské aktivity vrátane presunu leteckej munície a ukončenia leteckých cvičení, čo by mohlo naznačovať prípravy na „bezprostredný úder“.

Niekoľko predstaviteľov však uznalo, že tieto akcie by mohli slúžiť ako strategický signál pre Irán s cieľom prinútiť Teherán k ústupkom počas prebiehajúcich rokovaní s Washingtonom. Jeden zdroj, ktorý citovala CNN, však varoval, že „vyhliadka na dohodu medzi USA a Iránom dohodnutú Trumpom, ktorá neodstráni všetok iránsky urán, zvyšuje pravdepodobnosť úderu“.

Americký prezident Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia roztrhal dohodu o iránskom jadrovom programe z roku 2015, ktorú podporila OSN. Obvinil Teherán z tajného porušovania dohody a znovu zaviedol sankcie.

Irán reagoval zrušením vlastného dodržiavania dohody a zrýchlením obohacovania uránu. Od návratu do Bieleho domu Trump vyvíja tlak na Teherán, aby uzavrel novú dohodu, a dokonca pohrozil bombardovaním krajiny, ak sa dohoda nedosiahne.

Irán a Izrael si v apríli a októbri minulého roka vymenili údery, čo znamenalo najdramatickejšiu eskaláciu medzi regionálnymi rivalmi.

Začiatkom tohto roka Izrael údajne navrhol „rozsiahlu bombardovaciu kampaň“ na zničenie iránskych jadrových zariadení, uviedol denník New York Times, ale Trump ju odmietol podporiť a namiesto toho sa rozhodol pre diplomatickú cestu. Odvtedy podľa agentúry Reuters západný Jeruzalem zvažuje „obmedzenejší úder“, ktorý by si vyžadoval minimálnu podporu USA.

Napriek agresívnej rétorike USA a Irán v posledných mesiacoch viedli v Ománe niekoľko kôl rozhovorov, ktoré obe strany označili za konštruktívne a produktívne. Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff však minulý týždeň vyhlásil, že hoci Washington chce vyriešiť patovú situáciu s Teheránom diplomaticky, má „jednu veľmi, veľmi jasnú červenú čiaru… Nemôžeme dovoliť ani 1 % kapacity obohacovania“.

Irán v súčasnosti obohacuje urán na čistotu 60 %, čo je výrazne nad limitom 3,67 % stanoveným v rámci už neplatnej jadrovej dohody a blíži sa k 90 % potrebným pre materiál na výrobu zbraní. Zatiaľ čo americkí a izraelskí predstavitelia už roky varujú, že Teherán je len pár týždňov od jadrového prielomu, Iránska islamská republika trvá na tom, že jej jadrový program je mierový a nie je zameraný na výrobu bomby.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí odmietol požiadavku USA na úplné odstránenie svojich jadrových zariadení ako „nereálnu“ a povedal, že Teherán bude pokračovať v obohacovaní uránu s dohodou alebo bez nej. Naznačil tiež, že niektoré vyhlásenia amerických predstaviteľov sú „úplne odtrhnuté od reality rokovaní“.