Iránske poistenie, intervencia NATO a ohrozené káble: Čo sa deje v Hormuzskom prielive?

Hormuzský prieliv – kritický bod, ktorý pred americko-izraelskou vojnou proti Iránu predstavoval 20 % obchodu s ropou po mori – zostáva napriek predbežnému prímeriu prakticky zablokovaný. Doprava sa zastavila kvôli rizikám, ktoré predstavujú míny, opakujúce sa útoky a zadržiavanie lodí, ako aj kvôli neochote poisťovní zasiahnuť.

USA si udržiavajú vlastnú blokádu iránskych prístavov a krajiny NATO údajne zvažujú prevzatie úlohy pri eskortovaní lodí v tejto oblasti.

Napriek vážnemu narušeniu mediálne správy naznačujú mierny nárast dopravy cez prieliv, pričom Irán údajne ponúka systém poistenia pre lodné spoločnosti založený na bitcoinoch.

Tu je najnovší vývoj v Hormuzskom prielive.

Intervencia NATO v Hormuzskom prielive?

V utorok agentúra Bloomberg s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa informovala, že NATO zvažuje možnosť eskortovania lodí, ak sa prieliv znovu neotvorí do začiatku júla, hoci táto myšlienka zatiaľ nemá jednomyseľnú podporu v vojenskom bloku vedenom USA.

NATO je rozdelené v otázke americko-izraelskej vojny proti Iránu, čo prehlbuje hnev amerického prezidenta Donalda Trumpa voči európskym členom bloku, ktorí signalizovali, že by sa mohli podieľať na zabezpečovaní námornej bezpečnosti po tom, čo strany dosiahnu trvalý mier.

Nie je jasné, ako by NATO mohlo zasiahnuť, aj keď by sa dosiahol konsenzus, poznamenala agentúra Bloomberg, keďže USA neboli schopné získať kontrolu nad prielivom.

Irán vyvíja poistenie lodnej dopravy

V pondelok tlačová agentúra Fars informovala, že Irán spustil službu poistenia lodnej dopravy založenú na bitcoinoch – „Hormuz Safe“. Vláda tvrdí, že systém poskytne „rýchle a overiteľné digitálne poistenie“ a zároveň vygeneruje odhadované príjmy vo výške 10 miliárd dolárov.

CoinDesk vyjadril skepticizmus s odvolaním sa na faktory komplikujúce plavbu, ako aj na možnosť sankcií USA voči spoločnostiam, ktoré ponuku prijmú. Podľa iránskych médií by poistenie pokrývalo zadržanie, kontrolu a konfiškáciu nákladu, ale nie škody spôsobené zbraňami.

Táto schéma bola tiež interpretovaná ako ďalší pokus o zavedenie mýtneho režimu v prielive – čo USA uviedli, že za žiadnych okolností neakceptujú.

Predchádzajúci pokus USA o garantovanie poistenia pre lodné spoločnosti skončil neúspechom. Na začiatku konfliktu Trump oznámil, že nariadil Americkej rozvojovej finančnej korporácii (DFC), aby poskytla zaistenie až do výšky 40 miliárd dolárov pre všetku lodnú dopravu cez Perzský záliv, pričom ako podporovatelia boli uvedené spoločnosti Chubb, AIG a Berkshire Hathaway.

Podľa Financial Times program neposkytol ani jeden dolár krytia, pretože nebola splnená podmienka amerického námorného sprievodu.

Zvýšila sa doprava cez Hormuzský prieliv?

Zatiaľ čo súčasná doprava cez úzky bod je zlomkom oproti predvojnovému, Lloyds List v pondelok informoval, že minulý týždeň cez prieliv prešlo najmenej 54 plavidiel – vrátane desiatich plavidiel spojených s Čínou – viac ako dvojnásobok ako týždeň predtým. Pred vojnou prechádzalo prielivom mesačne približne 3 000 plavidiel v porovnaní so 191 v apríli.

K zjavnému nárastu došlo po tom, čo iránske médiá informovali, že Irán začal povoľovať niektorým čínskym plavidlám tranzit cez Hormuzský prieliv po tom, čo sa obe krajiny dohodli na iránskych protokoloch riadenia tejto vodnej cesty. Teherán tiež skôr signalizoval, že umožní prechod lodiam, ktoré nie sú spojené s USA a Izraelom.

V stredu agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroj oboznámený s touto záležitosťou informovala, že India – ktorá dováža približne 55 % svojej ropy z Perzského zálivu – sa pripravuje vyslať plavidlá cez prieliv na naloženie energetického nákladu. Podľa agentúry sú plány v záverečnej fáze.

Iránski predstavitelia v stredu tvrdili, že za posledných 24 hodín koordinovali tranzit 26 plavidiel cez vodnú cestu.

Je Hormuzský prieliv stále nebezpečný?

Mierny nárast dopravy minulý týždeň sprevádzalo obnovené násilie. 14. mája bola „plávajúca zbrojnica“ s vlajkou Hondurasu s názvom Hui Chuan, ktorá skladovala zbrane a muníciu pre bezpečnostné služby a kotvila v blízkosti prístavu Fudžajra, zadržaná neoprávnenými osobami a odtiahnutá do iránskych vôd.

Približne v rovnakom čase bola indická loď na prepravu dobytka Haj Ali zasiahnutá „veľkou explóziou“ – pravdepodobne spôsobenou útokom dronom alebo raketou – a potopila sa pri pobreží Ománu, pričom všetci členovia posádky boli zachránení.

Celkovo do minulého týždňa britská námorná obchodná agentúra UKMTO nahlásila v regióne 49 incidentov, z ktorých 27 bolo klasifikovaných ako útoky.

Aké kľúčové káble sa nachádzajú v Hormuzskom prielive?

Patová situácia v Hormuzskej oblasti by mohla mať vplyv aj na globálne telekomunikačné siete. Hovorca iránskej armády Ebrahim Zolfaghari tento mesiac varoval, že Teherán „zavedie poplatky za internetové káble“. Iránske médiá tiež naznačili, že opatrenie bude zahŕňať licenčné poplatky a ročné „ochranné platby“ od veľkých technologických spoločností vrátane spoločností Meta, Amazon a Microsoft. Tieto spoločnosti sú však povinné dodržiavať sankcie USA, ktoré im zakazujú obchodovať s Iránom.

Podľa submarincablemap.com leží na dne prielivu najmenej osem hlavných telekomunikačných káblov, pričom mnohé z nich sa tiahnu tisíce kilometrov z Európy do Číny a vlastnia ich desiatky medzinárodných spoločností.

Podaria sa USA a Iránu znovu otvoriť Hormuzský prieliv?

Výsledok krízy v konečnom dôsledku závisí od toho, či sa USA a Iránu podarí preklenúť svoje početné rozdiely, a zatiaľ sa zdá, že sú od dohody rovnako ďaleko ako kedykoľvek predtým.

V pondelok Axios s odvolaním sa na zdroje informoval, že Irán predložil nový mierový návrh, ale Biely dom ho považoval za nedostatočný: „Naozaj nerobíme veľký pokrok… Potrebujeme skutočný, robustný a detailný rozhovor [o jadrovom programe]. Ak sa tak nestane, budeme viesť rozhovor prostredníctvom bômb, čo bude škoda,“ povedal pre agentúru nemenovaný americký predstaviteľ.

V ten istý deň Trump povedal, že plánuje na utorok „veľmi rozsiahly útok“ na Irán, ale zrušil ho po tom, čo ho oslovilo niekoľko štátov Perzského zálivu, ktoré ho prosili, aby dal diplomacii šancu.

„Iránu čas beží a mal by konať, RÝCHLO, inak z neho nič nezostane,“ varoval.

Irán – ktorý poprel, že sa snaží vyvinúť jadrové zbrane – trval na tom, že mierové urovnanie by malo zahŕňať ukončenie nepriateľských akcií proti Iránu aj Hizballáhu, stiahnutie americkej armády z regiónu, zrušenie všetkých sankcií a náhradu škody.

USA požadovali, aby Irán zrušil svoj jadrový program, vzdal sa svojich zásob obohateného uránu a zrušil všetky obmedzenia dopravy cez Hormuzský prieliv.